Rozhovor s trénerkou Andreou Jakubcovou

Andrea Jakubcová je trénerka, bývalá vrcholová športovkyňa. Vyštudovala ekológiu a environmentalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde úspešne absolvovala aj doktorandské štúdium. Od svojich 8 rokov sa venuje atletike. V mladosti získala viaceré významné ocenenia. Najvýznamnejším je titul poslednej majsterky Československa v behu na 1500 m z roku 1990. Dnes ju môžete stretnúť obklopenú kŕdľom detí, ktoré trénuje v rámci Detskej a mládežníckej atletiky, ktorá pôsobí pri Atletickom clube v Nových Zámkoch.

Ako ste sa dostali k atletike?

Bola som na základnej škole v štvrtom ročníku, keď pani učiteľka na telesnej výchove skonštatovala, že vynikám nad ostatnými. Tak ma priniesla na starý štadión a tréner mi povedal, aby som sa rozbehla. Keď som dobehla, povedal: „No, z teba bude strednotratiarka a vytrvalkyňa“. A už aj bolo rozhodnuté. Hoci mne sa vtedy strašne páčili prekážkové behy na tých 300 – 400 m. Aj som to skúšala, hoci vtedy boli iné disciplíny – beh na 200 m s prekážkami, potom to zrušili. To som mala 8 rokov. Keď odmalička nerozvíjate tú rýchlosť, neskôr už z dlhších tratí na kratšie ťažko prejdete. Skôr opačne. Preto je dôležité u detí do 12 – 13 rokov rozvíjať rýchlosť a frekvenciu, nikdy neviete, čo sa v nich skrýva.

Kedy sa dostavili prvé úspechy?

Prvé úspechy sa dostavili, keď som mala 10 rokov. Boli to úspechy na úrovni regiónu, kraja. V tej dobe sa dalo súťažiť aj na cestných a cezpoľných behoch. Tam som začala vyhrávať. Spomínam si na Behy oslobodenia, Beh Galantou. Vtedy bola ešte väčšinou všade škvára. Jediný tartan bol v Nitre a Bratislave – na futbalovom štadióne Slovana na Tehelnom poli, kde sa konali atletické preteky pod názvom PRAVDA – TELEVÍZIA – SLOVNAFT (P-T-S). Keď som mala 12, rokov prvýkrát som išla súťažiť na tartan a zrazu som zabehla úžasné časy.

Kde sa vám najlepšie bežalo?

Mne sa všade dobre bežalo. Aj na cezpoľných behoch. V nich som mala dokonca najväčšie úspechy. V roku 1993 som bola v Portugalsku na školských majstrovstvách sveta. Tam nás štartovalo 113 a skončila som celkovo desiata, ako najlepšia Európanka. Tam sme bežali na 3 km trati cez piesok, kopce, borovicový les. V tom roku som bola aj na mládežníckej olympiáde v Holandsku, kde som skončila vo finále na ôsmom mieste. To bol môj najlepší rok . V rámci bývalého Československa v roku 1990 som sa stala ako posledná majsterkou Československa v behu na 1500 m. Medailu mi vtedy odovzdala česká atletická legenda Jarmila Kratochvílová. Tento titul považujem za svoj najväčší úspech. Ešte v roku 1991 som skončila dvakrát na druhom mieste na týchto majstrovstvách, v roku 1992 na treťom mieste. Po rozdelení federácie sa už nekonali tieto federálne preteky.

Dokedy ste robili vrcholovú atletiku?

Do roku 1994. Chcela som ju robiť aj ďalej, ale potom som v prvom ročníku na vysokej škole vážne ochorela. Tak som musela skončiť s atletikou.

Odkedy sa venujete trénerskej práci?

Prvýkrát som sa vrátila do mesta po škole v roku 2007. V tej dobe som mala taký zmiešaný atletický krúžok a aj sa začalo deťom dariť, ale v roku 2009 ma prijali na doktorandské štúdium, tak som s tým prestala. V novembri 2017 som sa vrátila do mesta.

V tej dobe sme s predsedom Atletického clubu v Nových Zámkoch Štefanom Straňovským založili Detskú a mládežnícku atletiku, ktorá pôsobí pri Atletickom clube v Nových Zámkoch. Začínali sme so štyrmi – piatimi deťmi v telocvični. O rok nato sme mali skoro 120 detí.

Koľko skupín trénujete a aké úspechy ste s deťmi dosiahli?

My sme občianske združenie, ktoré trénuje deti a mladistvých vo viacerých krúžkoch. Máme detskú atletiku, kde chodia tí najmenší. Máme krúžok aj pre malé deti, ktoré prejdú výcvikom detskej atletiky a u ktorých vidíme väčší potenciál, posúvame ich do výkonnostne vyššieho krúžku. Máme krúžky aj pre strednú vekovú kategóriu, až po mládežníkov. Našou prioritou je trénovať mládež. Posledné tri roky sme získali trikrát za sebou titul majstra Slovenska družstiev dorastencov a jeden titul majstra Slovenska v kategórii žiakov. Takisto trénujeme mládežníckeho olympionika Petra Csikósa, ktorý nás reprezentoval na

mládežníckych olympijských hrách v Banskej Bystrici (dostal sa do finále v behu na 800 m) a reprezentoval nás tiež na EYOF vlani v Maribore. V súčasnosti trénujeme aj troch mládežníckych reprezentantov, ktorí majú šancu dostať sa na mládežnícky šampionát U 18 (teda Majstrovstvá Európy do 18 rokov), ktorý bude tento rok opäť u nás – v Banskej Bystrici. Naši najmenší sa taktiež posúvajú nahor a už vlani získali strieborné medaily v súťaži družstiev najmladších žiakov v Západoslovenskom kraji.

Čo odporúčate rodičom, ktorí zvažujú, že by dali svoje deti na atletiku?

Nikdy nie je neskoro. Atletika je všestranná, základ pre všetko. Keď to chce niekto robiť na úrovni, posúvať svoje hranice a porovnávať sa s najlepšími, treba vedieť, že je to drina, ale ten úspech stojí za to. Veľmi pomáhajú súťaže družstiev, kde aj tí o niečo slabší môžu uspieť. A keď to družstvo uspeje, motivuje ich to držať pokope.

Čo vám dala atletika?

Atletika ma veľa naučila. Je pravdou, že som tam zažila aj to zlé, ale dnes to vnímam tak, že to zlé ma naučilo vidieť to dobré a posunúť sa dopredu. Teraz, keď prídu aj veľké problémy v živote, človek sa na to inak pozerá a prekonáva to s takou športovou bojovnosťou. Atletika mi dala vôľu, bojovnosť, schopnosť prekonávať prekážky. A dala mi aj veľa kamarátstiev, zážitkov na celý život, možnosť cestovať.

Robíte ešte dnes atletiku vo voľnom čase?

Behať už nemôžem, mám operované kolená. Vo voľnom čase sa venujem svojej dcérke, mojej záhrade a psovi. Ale pohybu mám dosť s tými deťmi. Zacvičím si s nimi, posilňujem s nimi, robím strečing, kliky, angličáky .

Ďakujeme za rozhovor.