Rozhovor s autorom Braňom Jobusom

Braňo Jobus je spevák, hudobník, spisovateľ, moderátor, herec, zakladateľ viacerých hudobných skupín hudobného festivalu Vrbovské vetry. Okrem toho, že je multitalentovaný umelec, je aj veľmi príjemný a vtipný človek. Po svojej besede v knižnici nám poodhalil niečo zo svojho života.

Braňo, ste veľmi tvorivý človek. Podporovali vašu tvorivosť už v detstve rodičia?

Áno, podporovali. Už v detstve sme si s pánom bratom zakladali prvé hudobné skupiny, robili sme prvé nahrávky. Dostali sme prvý kazetový magnetofón MK 27, ktorý sa dostal za socializmu do Československa. Pre nás to neznamenalo, že môžeme počúvať Bony M alebo ABBU, pre nás to znamenalo, že sa tam dal pripojiť mikrofón, že môžeme búchať so škridlami, splachovať záchod, že si môžeme nahrávať rôzne relácie. Čiže od malička sme boli tvoriví, vymýšľali sme si rôzne srandy, nahrávali si vlastné pesničky. Keď som mal 12 rokov, už sme si založili vlastnú hudobnú skupinu.

Na besede ste spomínali, že ste 17 rokov pracovali ako mechanik v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Čo vám táto práca dala a prečo ste odtiaľ odišli?

To bola fantastická práca, lebo ja som predtým robil v Trikote Vrbové, na čističke odpadových vôd, aj vo výpočtovom stredisku. Ale takú ozajstnú dobrú prácu, kde si vážia zamestnancov a kde si aj zamestnanci vážia prácu, som zažil až na atómke. Tá atómka to bol ozajstný raj. Čiže, keď som preskočil z Trikoty Vrbové na atómku, mne sa plat asi zdvojnásobil, či strojnásobil. Podmienky, v tom malom mestečku v tej textilnej fabrike boli také, že aj keď človek robil, aj s výplatou bol pod hranicou minima. Takže, keď som prišiel na atómku, bol to pre mňa naozaj raj. No ale potom prišlo obdobie, že som začal abstinovať, začali mi vychádzať rozprávkové knižky, začal som chodiť na besedy, mať viac koncertov a keďže som si už začal plniť svoje sny a želania, z tohto dôvodu som sa rozhodol, že odídem z tej fantastickej práce, aby som si splnil jeden z mojich najdôležitejších snov a to je, robiť iba to, čo ma baví, živiť sa iba tým, čo ma baví. Za tento krok mi všetci nadávali, celá rodina. Ja to však neľutujem, lebo za tých 10 rokov nebolo ani jedno zakopnutie. Išiel som do toho s tým, že to vyskúšam rok a keby sa mi to nedarilo, som ochotný ísť hádzať aj štrk z lopaty do miešačky, len preto, aby som si povedal – áno, vyskúšal som to a zažil som to.

Netajíte sa tým, že 18 rokov nepijete alkohol. Ako ste prišli k tomu rozhodnutiu?

Jednoducho. Chcel som viesť normálny život. Požívanie alkoholických nápojov v súvislosti s koncertami je medzi hudobníkmi veľmi obľúbené, a pritom sa ti melie huba. Je to trápne, nevieš si zapamätať text niekedy, alebo si nepamätáš koncert. V tom období to bola strašná sranda. Ale keď toto isté robíš v tridsiatke a štyridsiatke, to už nie je sranda. To už je trápne. A práve kopec tých mojich súputníkov, rovnako starých sa spamätalo a žijú normálny krásny obyčajný život, ktorý je tak nádherný, že nepotrebuješ k tomu žiadne podporné látky, aby si si ho vychutnal.

Aká je vaša životná filozofia?

Sloboda je pre mňa strašne dôležitá. Ale to súvisí aj s tou abstinenciou. Na to, aby som si plnil svoje sny a želania, na to treba byť zdravý a mať na to dobré podmienky.

Známe a veľmi obľúbené sú vaše knihy o muflónovi Ancijášovi. Ako ste prišli na túto postavičku?

Úplne jednoducho. Celý život som mal dlhé vlasy a robili mi niekedy kvôli tým vlasom zle. A muflón sa volá Ancijáš ako čert, ktorý ma rohy a kopytá, chvost a pritom je to možno najlepšie zvieratko na svete. Tu ide o to, aby sme neposudzovali ľudí podľa toho, ako vyzerajú, ale podľa toho, aké majú srdce.

Na čom momentálne pracujete?

Momentálne máme taký sen, že ak sa to podarí, možno budú hrať operu o muflónovi Ancijášovi v SND. V januári som odovzdal operu o muflónovi Ancijášovi, hudobný skladateľ Slavo Solovic už napísal dve časti tej opery, prvú časť sme už dokonca hrali na Festivale Pohoda a na festivale Vrbovské vetry. Máme to už podchytené a snažíme sa to dotiahnuť do krásneho konca. My sme si už tú operu nacvičili s komorným orchestrom mesta Trenčín. Tento mesiac som dopísal knihu, ktorá vyjde v roku 2024, v rámci marca – mesiaca knihy som absolvoval asi 50 besied. Prvého apríla oslavujem 18. rokov abstinencie a organizujem spoločný koncert vo Vrbovom spolu s kapelami Karpatské chrbáty, Lius, Horkýže Slíže. Potom sa budem venovať festivalom Vrbovské vetry, Pohoda atď. Čo sa týka literárnej tvorby, pre mňa je ideálny január, február, potom som už len v jednom kole po koncertoch.

Ďakujeme za rozhovor.

Od autora si môžete v knižnici požičať tituly: Zrnko, Odpadkový fantóm, Máriška Bombrľkatá a jej poklady v knihách ukryté, Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja, Zberný dvor, Muflón Ancijáš a mimozemšťan, Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda, Ako muflón Ancijáš cestoval na západ, Ako muflón Ancijáš sľub dodržal, Zázračné rozprávky, Komisár Mrodge, Ja nič, ja muzikant, Láskavé rozprávky, Plajko, Zvon, Žubrienky inštalatérky, Až na vrchol.

Tituly nájdete na oddelení rodinnej knižnice.