V knižnici sa konala beseda so spisovateľmi a vysokoškolskými pedagógmi manželmi Hochelovcami

V pondelok 27. novembra privítala Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch na besede spisovateľov a vysokoškolských pedagógov Vlastu Hochelovú a Igora Hochela. Besedu moderovala Jitka Rožňová, vysokoškolská pedagogička, prekladateľka, dlhoročná kolegyňa a priateľka manželov Hochelovcov. Návštevníci besedy sa dozvedeli zaujímavosti z pracovného i súkromného života manželov a ich bohatej literárnej tvorby. Súčasťou podujatia bolo čítanie úryvkov z diel Igora a Vlasty Hochelovcov a poetické pásmo, ktoré predniesli členky Literárneho klubu GENERÁCIE.

Vlasta Hochelová sa narodila v Košútoch. Vyštudovala andragogiku na FF UK v Bratislave, pracovala v regionálnych periodikách. Takmer dve desaťročia prednášala na Katedre žurnalistiky FF UKF v Nitre. Básne, poviedky a rozprávky publikovala v literárnych periodikách Romboid a Rak, v časopisoch Slovenka, Listy, Rebrík, Zrno a v Slovenskom rozhlase. Básne jej vyšli aj vo Fínsku vo viacerých časopisoch. Debutovala v roku 2008 poetickou zbierkou Sen o nespavosti, nasledovala kniha veršov Po lakte v popole (2011). Minulý rok jej vyšiel vo vydavateľstve Enigma román O živote vieš prd! Fejsbúkový denník. Okrem textov umeleckej literatúry je aj autorkou viacerých štúdií z teórie žurnalistiky a mediológie. Knižne vydala Slovník novinárskej teórie a praxe (2001) a Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo (2011). Z češtiny preložila viacero publikácií. Spolu s manželom pravidelne vedú kurzy autorského písania.

Igor Hochel sa narodil v Bratislave. Vyštudoval slovenský a bulharský jazyk na FF UK v Bratislave. Do roku 1987 pracoval v Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnych metodík Pedagogickej fakulty v Nitre, pričom v roku 1982 – 1985 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na sofijskej Univerzite Sv. Klimenta Ochridského. Bol dlhoročným redaktorom a neskôr šéfredaktorom literárneho mesačníka Romboid. Vyše štvrťstoročie prednášal na Katedre slovenskej literatúry FF UKF v Nitre a v rokoch 1991 – 2004 externe aj na FF UK v Bratislave. Zastával funkciu predsedu Klubu nezávislých spisovateľov a predsedu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. Jeho básne vyšli v nemeckom, francúzskom, fínskom, španielskom a ukrajinskom preklade, knižne vyšli aj v bulharskom preklade pod názvom Običam. Vydal básnické zbierky Strom pred domom, Svetlá na hladine, Uprostred je mlčanie, Kôra nežne praská, Utkané z vlasov, K mojim ústam nahá (žena), básnickú skladbu Pátrači v krajine nezvestných a knihu poviedok Muchy (v treťom roku okupácie). Jeho zatiaľ poslednou zbierkou je Muž na peróne s podtitulom Básne a fragmenty (2017). Z bulharčiny preložil diela Jordana Radičkova, Ivana Davidkova, Maxima Asenova a ďalších autorov, z macedónčiny vybrané básne Mateja Matevského (Trblet temných hviezd).