Rozhovor s pedagogičkou a logopedičkou Henrietou Mészárosovou a pedagogičkou Oľgou Kasášovou

Henrieta Mészárosová je špeciálna pedagogička a logopedička. Dlhodobo pracuje s deťmi predškolského veku a mladšieho školského veku a zameriava sa aj na rozvoj komunikačných schopností a školských zručností. Do knižnice bola pozvaná na prehliadku v prednese poézie a prózy detí predškolského veku s názvom Mám básničku na jazýčku, kde hodnotila prednes detí.

Pani Mészárosová, skúste zhodnotiť, prečo je v predškolskej príprave dôležité venovať sa rozvoju reči a čo všetko by mali deti vedieť, predtým, ako nastúpia do školy?

Pri nástupe do školy je dôležitá správna výslovnosť a rozvoj reči, ale tomu ešte predchádza rozvoj hrubej a jemnej motoriky, a to s tým veľmi úzko súvisí. Veľmi stručne povedané – pokiaľ je dieťa v pohybe, hýbe sa, nesedí veľa pred televízorom, nerozvážajú ho rodičia veľa autom, chodí pešo, je väčší predpoklad, že ten rečový vývin sa bude vyvíjať správnym smerom.

Prečo je dobré učiť deti už v skorom veku básničky, riekanky?

U dieťaťa sa týmto rozvíja jazykový cit aj rytmické cítenie, o ktorom si myslíme, že je bežné a deti sa to ľahko naučia. Považujem za dôležité učiť deti rytmu hravou formou (napr. aj hrou na hudobných nástrojoch, bubnoch, pochodovaním, vytlieskavaním, atď.), tak ako sme sa my kedysi učili slová, ktoré sa rýmujú les – pes,

mačka – kačka. A tým, že sa učia, že každý verš sa končí slovom, ktoré sa rýmuje s tým nasledujúcim veršíkom, učia sa rytmickému mysleniu, ktoré je dôležité pri rozvoji školských zručností, napr. aj pri čítaní alebo sluchovej diferenciácii. Pri memorovaní riekaniek sa rozvíja aj pamäť, myslenie, koncentrácia pozornosti.

Kedy by mal rodič vyhľadať logopéda?

Medzi rizikové znaky patrí, ak dieťa približne v 1,5 roku netvorí prvé slovo, ak v 3. rokoch netvorí trojslovné vety, ak v 4. roku stále hovorí s gramatickými chybami, nerozumieť mu, alebo ak sa dieťa zajakáva. To sú len niektoré z rizikových faktorov. Odporúčam mamičkám, aby už s trojročným dieťaťom navštívili preventívne klinického logopéda, aby sa uistili, či sa reč uberá správnym smerom, či dieťa nemá zväčšené nosné mandle, či správne dýcha, či dobre počuje; to sú veci, ktoré si rodič možno ani neuvedomuje a sú veľmi dôležité pre správny rozvoj reči.

Ďakujeme za rozhovor.

Oľga Kasášová je učiteľkou slovenského jazyka a literatúry, porotkyňou v školských kolách recitačných súťaží – Šaliansky Maťko a Hviezdoslavov Kubín a dlhodobo pripravuje svojich žiakov na tieto súťaže. O svojich zážitkoch a skúsenostiach nám porozprávala po prehliadke v prednese poézie a prózy detí predškolského veku s názvom Mám básničku na jazýčku, kde hodnotila recitačný prejav detí.

Pani Kasášová, vaše dcéry recitujú od útleho veku, vyhrávajú recitačné súťaže a recitovať začali práve v našej knižnici na súťaži Mám básničku na jazýčku.

Áno, je to presne tak. Je to prvá súťaž, ktorú navštívila moja staršia a takisto mladšia dcéra, takže tu sa to pre nich začalo. Moje dcéry recitovali v podstate odvtedy, ako začali rozprávať. Aj moja mamička sa venovala recitácii. Najstaršia dcéra mala v detstve idol – Alexa Mihálika, ktorý dnes už študuje na vysokej škole. Odkedy ho počula recitovať, stal sa jej vzorom a samovoľne sa naučila jeho texty. Obe moje dcéry sa venujú recitácii dodnes. Samozrejme, každý, kto je na súťaži, sa snaží vyhrať. Moje dcéry sa však snažia odovzdať akési posolstvo, to, čo ony cítia, ako vnímajú text a chcú svojim poslucháčom odovzdať umelecký zážitok. Dlhodobo si samy vyberajú texty, niekedy to trvá aj pol roka. Akonáhle jedna súťaž skončí, už si vyberajú text na ďalšiu.

Pokiaľ dobre viem, vy svojich žiakov pripravujete na recitačné súťaže. Chodia žiaci na krúžok dobrovoľne, alebo ich oslovujete vy?

Je to rôzne. Mám napr. jedného šikovného siedmaka, ktorého učím tretí rok a všimla som si ho už na školskom kole, keď bol ešte na prvom stupni. Pre mňa sú dobré tie školské kola, lebo tam si robím prieskum talentov z mladších ročníkov. Deti majú o recitovanie záujem, keď ich pedagóg správne namotivuje, tak to ide. Zaujímavé je, že už v školskom kole býva niekedy silná rivalita a deti sa snažia dosiahnuť vysokú úroveň svojho prednesu. Musím pochváliť Knižnicu Antona Bernoláka, že organizuje tieto recitačné prehliadky, pretože to považujem za veľmi prospešné. Deti sa prvýkrát postavia pred publikum, vyskúšajú si svoju odvahu, zažijú zdravú konkurenciu, precítia text. Skvelé je aj to, že mali možnosť recitovať do mikrofónu, pretože sa naučia, že je to iné, keď recitujú autenticky, a keď recitujú do mikrofónu. Je to skvelá súťaž a veľmi ju podporujem.

Môžu sa aj študenti stredných škôl zúčastniť na recitátorských súťažiach?

Hviezdoslavov Kubín takúto možnosť ponúka. Táto súťaž je rozdelená do piatich kategórií: 1. – 4. ročník poézia a próza, 5. – 6. ročník poézia a próza, 7. – 9. ročník poézia a próza, v štvrtej kategórii sú stredoškoláci a gymnazisti poézia a próza a v piatej kategórii sú dospelí. Minulý rok sa mladšia dcéra dostala na celoslovenské kolo Hviezdoslavovho Kubína, kde počas štyroch dní sme mali možnosť vidieť všetky tieto kategórie, pretože tam už sú top recitátori. Tu mala možnosť vidieť nielen svojich rovesníkov, ale aj starších recitátorov a bolo to pre ňu nesmierne povznášajúce a inšpiratívne a veľmi sme si vážili, že po tých rokoch driny sa jej to podarilo.

Ďakujeme za rozhovor.