Dávid Králik je učiteľ, spisovateľ, mentor, spoluzakladateľ súkromnej školy, hudobník, šermiar a rozhodca. Je známy kamarátskym prístupom k žiakom, preferuje zážitkové metódy výučby. V roku 2021 získal ocenenie Učiteľ Slovenska. Je spoluzakladateľom súkromnej základnej školy Felix. Pôsobí aj v neziskovej organizácii Mentória ako mentor a supervízor. Na svojom konte má aj zaujímavé knihy pre menšie i väčšie deti, ktoré pravidelne predstavuje žiakom na besedách po celom Slovensku. O svojom živote a práci nám porozprával po besede v našej knižnici.
Pán Králik, aké ste mali detstvo? Čo vás v detstve formovalo?
Najsilnejšie vo mne ostali prázdniny, ktoré sme trávili v Južných Čechách. Ak poznáte sériu filmov „Slunce, seno…“ tak kúsok odtiaľ. Starí rodičia mali veľa zvieratiek, my, ako deti, sme behali vonku, les, polia, rieka Otava. Raj na zemi, dodnes zažívam silné emócie, keď sa tam občas zastavím.
Prečo ste sa rozhodli stať sa učiteľom?
To bola náhoda, nie rozhodnutie. Bol som slabý žiak, ktorému pani učiteľka v treťom ročníku predpovedala kariéru murára. Keď som sa rozhodoval, kam ísť študovať, vybral som si pedagogickú fakultu, kam sa v tom čase dostali aj slabšie proSPIEVAJÚCI žiaci (najmä chlapci, keďže mužov bolo už v tom čase v našom školstve veľmi málo). Takže ma k učiteľstvu priviedla náhoda. A to i napriek faktu, že náhody neexistujú.
Aká je vaša aprobácia?
Mám aprobáciu učiteľ 1.-4.ročník + školský logopéd.
Momentálne učíte na súkromnej základnej škole Felix, ktorú ste aj spoluzakladali. Aké predmety učíte?
Vo Felixovi učím nepravidelne (na prvom stupni rôzne predmety) v rámci obráteného mentoringu. Teda učím rôzne hodiny, vždy tam je aj učiteľ danej triedy, ja prinesiem nejakú novú metódu, on to pozoruje, popoludní to rozoberieme a potom to ďalší deň skúsi on. Okrem Felixa som tento rok učil každý pondelok v SZŠ BESST v Trnave, tam som mal etiku 5.-9.
V jednom rozhovore ste spomínali, že vašim snom bolo učiť deti inak. Splnili ste si tento sen v súkromnej škole?
Splnil sa už na štátnej škole. Ono, ak učiteľ ide v súlade v aktuálnym školským a vzdelávacím programom, môže na väčšine škôl učiť inovatívne. Akiste sú aj školy, kde to vedenie neprijíma a hádže takému učiteľovi polená pod nohy, ale tých je, aspoň myslím, menšina. Každý sen je predzvesťou reality, bez ohľadu na to, či človek učí na štátnej alebo súkromnej škole.
Ste známy kamarátskym prístupom k žiakom. Aké metódy výučby sú vám najbližšie?
Zážitok a následná reflexia. A tiež spoločné žasnutie. Žiakov už pár rokov nevnímam ako žiakov, ale ako mladších priateľov, od ktorých ma odlišuje len počet zlyhaní. Ja ich mám na konte o poznanie viac, než ktorýkoľvek z nich.
Dvakrát ste boli nominovaný na titul Učiteľ Slovenska, počas covidového obdobia v roku 2021 ste vyhrali v kategórii Učiteľ na diaľku. Aké vlastnosti by mal mať podľa vás dobrý učiteľ?
Univerzálne platnú definíciu nepoznám. Ale tá moja hovorí, že by to mal byť láskavý človek s túžbou rásť a schopnosťou nastaviť v triede hranice s láskou. A tiež by mal žiť všetko, čo očakáva od svojich žiakov. A mal by mať žiakov i seba rád.
Napísali ste viacero detských kníh. Za všetky spomeniem Šibalstvá králička Dávida, PuRAViDA, Tukan, ktorý túžil letieť, Celkom ako sen, V jablku. Čo vás inšpiruje pri písaní detských kníh?
Myslím, že v každej mojej knihe sa objavujú prvky autobiografie, teda zážitky z čias minulých, ale aj zo súČASnosti. A vždy sa v knihe objavia aj nejaké moje úvahy a aktuálne prežívanie.
Čo musí mať podľa vás detská kniha, aby oslovila detského čitateľa?
Pravdivosť. Ak spisovateľ napíše knihu, v ktorej opisuje pekné veci, ale sám ich nežije, alebo v ne neverí, stráca sa sila a pravdivosť. Myšlienky, akokoľvek pekné, pôsobia moralizujúco a neautenticky. Často sa pri písaní smejem, alebo plačem. Ja vlastne nepíšem. Každý príbeh si odžijem a občas to riadne bolí. Ale potom vyjde slnko a zas je všetko v poriadku.
Odmalička ste sa venovali šermu. Ste mnohonásobným majstrom Československa a Slovenska vo viacerých vekových kategóriách. Čo vám tento šport dal?
Tak, ako každý šport. Vytrvalosť, pracovitosť a nastavenie, nikdy sa nevzdávať. S pokročilým vekom nadobúdam stále silnejšie presvedčenie, že talent je len zanedbateľnou taľafatkou na ceste k úspechu.
Pôsobili ste aj ako medzinárodný rozhodca v šerme. Majú dnes deti a mladí ľudia o šerm väčší záujem ako v minulosti?
Už dlhší čas sa šermu nevenujem. Kým šermovali naše deti, bolo také prirodzené, že som sa mu venoval, teraz, keď sú obe dcéry dospelé, zastavím sa v telocvični skôr výnimočne, ale rád ešte prevetrám staré kosti a trošku potrápim kolená. Záujem o šerm nebol na Slovensku nikdy veľký, a tak je tomu i dnes. Ale je to krásny šport a parádne sa v ňom preplieta fyzická drina, rýchle reakcie a rozmýšľanie. Ten šport rozvíja telo i ducha, myslím, že mnohé veci, ktoré mi dnes idú a som v nich dobrý, sú výsledkom práve tejto unikátnej kombinácie.
Ste veľmi kreatívny človek. Učíte, píšete knihy, besedujete, hráte v kapele… Ktorých päť vecí máte v živote najradšej?
Príroda
Ľudia
Hudba
Šport
Sny
Máte nejaké motto, alebo citát, ktorým sa riadite?
Áno, je to výrok čarodejníka Gandalfa z Pána Prsteňov: My nerozhodujeme, akého času sa dožijeme. Rozhodujeme len o tom, čo spravíme s časom, ktorý nám bol daný.
Na akých projektoch momentálne pracujte? Aké máte plány do budúcna?
Práve sme s Barborkou Nalevankovou dopísali knižku DOBROdružstvo v Najmenšej záHRAde na svete. Je to krásny príbeh, jeho prežitie hrialo a bolelo zároveň a verím, že keď bude vonku, pohladí nejedného malého i veľkého čitateľa. Ba možno aj zopár menovateľov 😊.
Ďakujeme za rozhovor 😊
Ja ďakujem, veľmi si vážim, že som mohol trošku priblíŽIŤ svoj(e) svet(lo).
Natália
Prečítajte si všetky články od: Natália Nagyová
