Soňa Bulbeck je spisovateľka, blogerka a cestovateľka, ktorá sa do povedomia čitateľov zapísala najmä literárnou tvorbou inšpirovanou životom na Blízkom východe. V roku 2011 nasledovala svojho manžela do Rijádu, kde prežila 6 rokov. Práve tu začala písať. Jej tvorba je žánrovo veľmi pestrá – píše spoločenské romány, cestopisy i detektívky z exotického arabského prostredia, ale nevyhýba sa ani novinárskemu žánru. V roku 2022 sa po 15 rokoch vrátila na Slovensko. Okrem písania kníh sa venuje aj besedám s čitateľmi, v rámci ktorých približuje aj skutočný život žien v arabskom svete.
Pani Bulbeck, vyštudovali ste pôvodne geológiu, neskôr ste sa venovali divadlu. V roku 2011 vás život zavial do Saudskej Arábie, kde ste učili angličtinu v rodinách z vyššej strednej vrstvy. Ako vás tamojšia spoločnosť prijala? Rýchlo ste si zvykli na život v arabskom svete?
Musím povedať, že celkom áno, mala som už predchádzajúci „tréning“ z Líbye, kde sme žili s manželom v roku 2009. Samozrejme, niektoré pravidlá života v Saudskej Arábii boli v tej dobe veľmi špecifické – ženy nemohli šoférovať auto, museli sme nosiť tzv. abáje, také čierne voľné šaty, v krajine neexistovali kiná a ešte existovali mutawovia, náboženská polícia, krajina neposkytovala turistické víza. Od roku 2018 sa toto všetko zmenilo, ale niektoré veci ostali, napríklad stále tu platí zákaz alkoholu alebo fakt, že je to čisto moslimská krajina a žiadne iné náboženstvo tu nie je dovolené. Ja som sa riadila heslom, že keď chcem v tej krajine žiť, tak sa musím prispôsobiť jej pravidlám a nemala som žiadne problémy.
V jednom rozhovore ste spomínali, že život v arabských krajinách vás naučil väčšej tolerancii. Čo presne vám táto kultúra dala?
No, ono je tam taký pomalý životný štýl, nikto sa nikam neponáhľa, všetko sa odkladá zo dňa na deň. Ja som naopak, veľmi akčná a výrazne organizačný a manažérsky typ, takže mi chvíľu trvalo, kým som to dokázala akceptovať. Okrem toho, Saudská Arábia je multikultúrna krajina, kde tvoria tretinu obyvateľstva cudzinci, hlavne z Ázie a z Afriky, a tak tu človek zažil také množstvo rôznorodých kultúr, že sa naozaj už nečudoval ničomu.
Šesť rokov ste učili angličtinu v saudskoarabských rodinách. Ako sa v nich ženám žije?
Ja som učila angličtinu v bohatých rodinách, takže viem, ako sa žije tam. Väčšinou obývajú veľké vily 8-20 spální s bazénom, majú niekoľko slúžok, tzv. maids, 3-4 autá, súkromného šoféra, dovolenky trávia v USA alebo v Anglicku. Všetky mamičky z týchto rodín boli vzdelané a pracovali – interiérová dizajnérka, učiteľka, výskumníčka, atď. – a vďaka konverzácii s nimi som sa dozvedela množstvo vskutku originálnych zaujímavostí o tejto krajine, ktoré som potom využila vo svojich knihách. Vnímala som úctu, ktorá im bola preukazovaná, a tiež vysoké postavenie matky vo všeobecnosti.
Po príchode do Saudskej Arábie v roku 2011 ste začali o tejto krajine písať blogy. Kto vás naviedol, aby ste sa pustili do písania kníh?
Naviedla som sa v podstate sama, lebo ľudia veľmi zvedavo reagovali práve na tie blogy a vypytovali sa ma v diskusii aj v súkromných mailoch na množstvo ďalších vecí, a mne sa to už nechcelo riešiť jednotlivo, tak som si povedala, že svoje poznatky zhrniem do kníh, že nech si to prečítajú tam. Verila som, že ich to bude zaujímať, lebo niektoré informácie, o ktoré sa delím, sú naozaj ojedinelé a – podarilo sa.
fotografie zo súkromného albumu autorky
Vo vašej prvotine Ženy z Rijádu opisujete osudy štyroch žien, Sloveniek a Češiek, ktoré sa náhodne stretnú v Rijáde, hlavnom meste Saudskej Arábie. Vychádzali ste pri písaní z vlastnej skúsenosti?
Áno, samozrejme, aj zo skúseností mojich priateliek, s ktorými som sa v Rijáde spoznala a ktorých životné príbehy som do románu vplietla, mnohé z nich sa v knihe našli a spoznali. Snažila som sa zachytiť vtedajší skutočný život v Saudskej Arábii, samotný dej sa odohrával v reálnom čase a na skutočných lokalitách, napríklad na Českej ambasáde (Slovensko vtedy ešte nemalo v Saudi ambasádu, máme ju len od roku 2022). Väčšina Sloveniek tam sme boli manželky cudzincov, Češky pracovali ako zdravotné sestry alebo fyzioterapeutky, takže som musela zvoliť tieto povolania a zapracovať ich do deja tak, aby to všetko bolo uveriteľné.
V knihe Denník saudskej manželky sa s humorom pozeráte na klišé o utláčaných arabských ženách. O živote v Saudskej Arábii celkovo koluje veľa mýtov. Ktoré z nich by ste chceli vyvrátiť?
No, hlavne asi tie o utláčaných ženách, keďže ani jednu takú som tam nestretla. Ale samozrejme, áno, je tam postavenie žien trochu iné, najmä z toho hľadiska, že muž môže mať až štyri manželky, čo nie je až také jednoduché akceptovať, aj keď sa to stáva zriedka. Ženy v Saudi mi prišli veľmi cieľavedomé a dievčatá vo všeobecnosti sa učili oveľa lepšie ako chlapci a prakticky všetky chceli študovať na vysokej škole.
Už v úvode sme spomenuli, že vaša tvorba je veľmi pestrá – od spoločenských románov cez cestopisy, detektívky (Vraždy v Arábii, Unesená, Prekliata nevesta) až po tzv. farskú sériu, v rámci ktorej mapujete život na evanjelických farách v socialistickom Československu. V ktorom z týchto žánrov sa cítite najlepšie?
Nemám to nejako zaškatuľkované, ono tie jednotlivé knihy vznikali tak, že práve vtedy sa mi žiadalo použiť ten – ktorý žáner. Napríklad, spomenuté detektívne romány vznikali v čase korony a všetky tie nezmyselné opatrenia, ktoré sme vtedy zažívali, sú priamo súčasťou deja. Po návrate na Slovensko som sa celkom logicky vrátila ku svojim koreňom dcéry evanjelického farára a venujem sa spomínaným knihám s farskou tematikou, ktoré vyžadujú novinársky štýl. Momentálne sa zabávam tzv. Soničkinými bizármi, čo je zbierka absurdných poviedok, ktoré som písala ako relax v priebehu posledných dvoch rokov a ktorých audioverzia by mala byť k dispozícii už v priebehu júna.
S vaším manželom anglickým architektom ste žili v Londýne, Líbyi, Saudskej Arábii a Kuvajte. V ktorej krajine sa vám najlepšie žilo? Čo vám dalo cestovanie a spoznávanie iných kultúr?
Nuž, ono každá krajina mala niečo do seba. V Líbyi som bola nadšená nádherným morom a historickými pamiatkami v Tripolise a okolí, v Saudi večne modrou oblohou a možnosťou spoznávať život v arabskej komunite, v Kuvajte to bolo opäť more a množstvo priateľov z celého sveta. Londýn som, samozrejme, vnímala úplne inak, keď som tam prišla a inak, keď som odtiaľ odchádzala. Okrem týchto krajín som žila ešte aj niekoľko mesiacov v Libanone, ktorý som si veľmi zamilovala a samozrejme, precestovala množstvo ďalších krajín, dokopy 40, a každá z nich ma nejakým spôsobom obohatila. V knihe Dievča (nielen) z fary píšem o tom veľmi pekne, aj o tom, ako veľmi vás cestovanie ovplyvní.
Po 15 rokoch v zahraničí (v Anglicku a na Blízkom východe) ste sa v roku 2022 vrátili na Slovensko. Aký bol váš návrat?
Nuž, môj návrat bol nedobrovoľný a vynútený okolnosťami. V roku 2019 manžel v Londýne podľahol zákernej chorobe a ja som sa musela naučiť znovu fungovať inak a inde, čo bolo celkom náročné. Okrem toho sa zhoršil zdravotný stav aj mne a na mnoho vecí na Slovensku som si zvykala ťažko, hlavne na nezmyselnosť niektorých byrokratických predpisov či obľúbené slovíčko „nedá sa“. Mnohé veci som rozchádzala ťažko, ale na druhej strane mi to vynahradila prítomnosť mladšieho syna s rodinou (populárny stand-up komik Jakub Lužina). Starší syn Matej žije v Brne, čo tiež nie je ďaleko a stretávame sa pravidelne – byť babičkou je jednoducho úžasné…
Máte nejaké motto, ktorým sa v živote riadite?
No, vo všeobecnosti sa nerada vzdávam a vždy hľadám riešenie a možnosť, ako veci aj seba posunúť ďalej. Nezvyknem sa sťažovať a snažím sa fungovať za každých okolností. Mojím obľúbeným sloganom je veta, že „Cesty Božie sú nevyspytateľné“, keďže naozaj som sa v živote naučila, že nech som sa ocitla kdekoľvek, vždy sa nakoniec ukázalo, že bol na to dôvod, aj keď ja som ho v prvom momente nechápala.
Na akú knižnú novinku sa môžu čitatelia tešiť najbližšie?
Ako som spomenula, už v júni budú k dispozícii na YOU TUBE aj SPOTIFY moje audio poviedky, a ak všetko dobre pôjde, tak v novembri uzrie svetlo sveta ďalšia kniha z farskej série pod názvom Muži z fary. Napriek tlaku mojich čitateľov nemám momentálne rozpracovanú žiadnu knihu z arabského prostredia, ale nevylučujem, že sa v budúcnosti ešte k tejto tematike vrátim.
Ďakujeme za rozhovor 😊
Natália
Prečítajte si všetky články od: Natália Nagyová
