Rozhovor s autorkou Valentínou Figeľovou

Valentína Figeľová je mladá autorka, ktorá miluje umenie, tradície a kultúru. Na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach vyštudovala odbor propagačné výtvarníctvo. Z knižnej podoby maturitnej práce nakoniec vznikol titul: Džbány, košíky, medovníky – Spoznaj naše remeslá, ktorý vyšiel v roku 2020. K nám sa na poličku dostal pred 2 mesiacmi.

1. Váš titul má zaujímavý príbeh. Ako sa z maturitnej práce stane kniha na pultoch kníhkupectiev a poličkách knižníc?

Celý tento príbeh je veľmi vtipný, pretože sa to stalo vďaka tomu, že som si zabudla svoj notebook v aute u kamoša, ktorý ma z východu cestou na západ viezol na Sliač, kde som v tom čase bývala. Nebolo to najpríjemnejšie zistenie, keďže som v notebooku mala všetko, čo som nasledujúce dni potrebovala k svojej práci. 🙂 Musela som si teda urobiť výlet do Bratislavy. A tak som to spojila s rôznymi ďalšími stretnutiami v ten deň. Jedným z nich bolo stretnutie v ateliéri u kamošov fotografov, ktorým som ukazovala svoje posledné práce a maturitná kniha bola jednou z nich. Boli nadšení a trošku ma vyhecovali, že sa to musí dostať do vydavateľstva, ale ja som to nebrala veľmi vážne. No poslala som im nejaké fotky knihy a o pár dní na to mi už iba v noci prišla sms, ktorá znela nejako takto: „Dnes som spoznal človeka z vydavateľstva, poslal som im rovno tvoju knihu. Dobrú noc”. O pár dní sa mi ozvali z vydavateľstva, že ich zaujala moja maturitná práca a že by sa so mnou chceli stretnúť. A už to šlo, dohodli sme sa a začala som pracovať na rozšírení verzie tej maturitnej knihy. Pôvodná maturitná práca obsahovala iba 5 remesiel a celé to spracovanie vyzeralo trošku inak, tak som to musela rozšíriť a prispôsobiť do tej komerčnej knižnej podoby. Tento proces, odkedy sme sa prvýkrát stretli až po deň, kedy som v rukách držala svoju knihu však trval rok aj pár mesiacov. 🙂

2.V knihe predstavujete deťom 14 ľudových remesiel. Prečo ste si vybrali práve tieto?

K remeslám, ktoré sú predstavené v tejto knihe som mala najbližšie. Najviac som ich poznala či niekedy v živote vyskúšala. Vedela som, ako vyzerajú jednotlivé nástroje či aký je približný postup výroby. O niektorých som iba vedela, že existujú a sú pre slovenskú ľudovú kultúru významné, tak som si naštudovala informácie a napozerala rôzne postupy, ktoré som následne spracovala do ilustrovanej podoby. Mojím cieľom bolo, aby kniha obsahovala remeslá, ktoré by mali byť aj bežným ľuďom známe.

3. Akú myšlienku ste chceli odovzdať malým čitateľom?

Som z generácie, ktorá bola možno posledná, ktorej sa ešte nejakým spôsobom dotýkalo ľudové umenie a kultúra. Aj to len vďaka tomu, že som vyrastala v Parchovanoch, na dedine v Zemplínskej oblasti, ktorá má silnú ľudovú tradíciu. Som hrdá na to, odkiaľ som a chcem, aby sa ani v súčasnosti nezabúdalo na našu históriu či tradície. Dnešné deti podľa mňa nemajú toľko príležitostí stretnúť sa, vidieť či zažiť slovenské remeslá, tradície a umenie. No knihy sú jednou z možností, ako im to možno priblížiť a ukázať.

4. Tvoriť knihy pre deti je náročnejšie. Akú skúsenosť Vám to dalo?

Nikdy som netvorila knihy pre dospelých, takže neviem povedať, či tvoriť pre deti je náročnejšie 🙂 V niečom je to možno pre mňa aj jednoduchšie, keďže deťom sa informácie snažíte priblížiť viac obrazom ako slovom a to mi je bližšie. No musela som sa na to naučiť pozerať z pohľadu malého čitateľa a snažiť sa vyobraziť informácie zrozumiteľne a pochopiteľne jemu. Či sa mi to podarilo, to neviem, to sa treba opýtať detských čitateľov. 🙂

5. Venujete sa aj Vy niektorému remeslu, ktoré nájdeme vo Vašom titule?

Aktívne nie, no mnohé z nich som si vyskúšala, učila sa ich či videla, keďže som vyrastala na dedine a v čase môjho detstva sa ešte zopár ľudí remeslám venovalo. Niektorí členovia mojej rodiny sa im aj doteraz venujú. Napríklad môj dedo sa venuje košikárstvu a občas drotárstvu, babka je krajčírka a doteraz šije kroje. A keďže som chodila na umeleckú školu, ktorá úzko spolupracovala s ústredím ľudovoumeleckej výroby, absolvovala som niektoré kurzy. Je to však náročné a myslím si, že pokiaľ sa tomu človek nerozhodne dlhodobo venovať, jeden kurz mu nepomôže. Chce to mesiace a roky praxe, nepodarkov a trpezlivosti. 🙂

6. Ste umelkyňa. Čo Vás pri umení najviac napĺňa, a čo by ste na druhej strane chceli Vašou tvorbou odovzdať iným ľuďom?

Umenie je pre mňa spôsob vyjadrenia seba. Spôsob realizácie mojich myšlienok, vyjadrenie môjho pohľadu na konkrétnu vec. To, že tým môžem niečo odovzdať druhým, je už len nejaká prirodzená súčasť toho. Samozrejme, niekedy sa na umenie treba pozerať z pohľadu, že to má prioritne niečo komunikovať a odovzdať druhým, nie priniesť nejaké uspokojenie pre mňa. No vždy sa do toho snažím vniesť niečo svoje. Ak si niekto vyberie moju tvorbu na realizáciu svojej myšlienky, je to pravdepodobne preto, že sa mu páči môj spôsob vyjadrenia, takže je to neoddeliteľná súčasť. 🙂

7. Plánujete pokračovať na literárnej ceste? Ak áno, na čo by sme sa mohli tešiť?

Zatiaľ nemám konkrétny plán, určite mám v hlave zopár nápadov, no momentálne to nie je moja priorita. V súčasnosti sa profesne viac zaoberám marketingom a tou komerčnou sférou, ilustrujem a tvorím len občasne popri tom. No najbližšie by som chcela dať von iné, menšie lokálne projekty, ako je napríklad kolekcia printov známych košických miest. Košice sú moja srdcovka, tu momentálne žijem a celý ten nápad, ktorý som si vymyslela, je časovo dosť náročný. Ešte to nemám detailne premyslené, takže uvidíme, kedy a v akej podobe to uzrie svetlo sveta. 🙂

Za rozhovor ďakujeme Valentíne Figeľovej.
zdroj fotky

Slávka

Prečítajte si všetky články od: Slávka Kodadová

Mesto Nové Zámky InfoLib Fond na podporu kultúry národnostných menšín Fond na podporu umenia Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči Knižnično-informačný systém DAWINCI InfoGate Partnerská knižnica Národnej rady SR Zdriaďovateľom knižnice je Nitriansky samosprávny kraj Sídlo je prístupné podľa štandardov Blind Friendly