Rozhovor s autorkou Simonou Kutišovou

Simona Kutišová je slovenská autorka mládežníckej literatúry, zameranej na dievčenské romány. Jej texty nezobrazujú len romantický a optimistický pohľad na život, ale reflektujú aj aktuálne problémy mládeže. Autorka píše svoje romány samostatne, ale vyskúšala si aj spoluprácu s ďalšou autorkou dievčenských románov – Silviou Demovičovou. V našej knižnici vám od Simony Kutišovej ponúkame všetky jej vydané knihy.

1. Rok 2021 bol pre teba ako autorku veľmi plodný. Vyšiel ti titul Raz sa uvidíme a ďalšie dva – Iba s tebou a Bez teba si vydala so Silviou Demovičovou. Ako spätne pozeráš na minulý rok?

Rok 2021 spätne hodnotím z tohto pohľadu ako môj najúspešnejší. Veľa som sa naučila, spoznala som veľa nových autorov, aj čitateľov, zažila som krásny krst v Panta Rhei, podpísala som niekoľko zmlúv na knihy. Nečakala som sama, že sa mi udeje toľko krásneho v knižnom svete. Užila som si ho naplno. 😀

2. Vyskúšala si si autorskú spoluprácu. V čom ťa to obohatilo, poprípade v čom to bolo náročnejšie, ako keď píšeš sama.

Keď píšem sama, som jedinou paňou príbehu. Píšem tempom, akým chcem, kedy chcem a čo chcem. Tu bolo skvelé debatovať o príbehu, o detailoch, zvažovať, ktorý tam necháme, ktorý vyhodíme, skladať naše nápady ako tetris, sledovať a vnímať ako rozdielne ale aj podobne dokážu dvaja ľudia vnímať jeden príbeh. No a pre mňa osobne je náročnejšie dodržiavať termíny alebo deadline v tvorivej činnosti, tak to bola pre mňa výzva. 😀

3. Aká bola Silvia Demovičová ako parťáčka?

Super, vzájomne sme sa dopĺňali, jedna druhú povzbudzovali pri písaní. Silvia má skvelé a originálne nápady. Určite túto skúsenosť neľutujem a rada sa dám so Silviou ešte niekedy „dokopy“. J Som rada, že mi vyšla (prvá) spolupráca práve s ňou.

4. Samostatne ti vyšla kniha Raz sa uvidíme. Priblížiš nám ju?

Je to príbeh o trojici mladých ľudí a každý z nich bojuje s vlastnými démonmi. Niektorí tých svojich vidia, ale nechcú, iní zapracovali na tom, aby ich nevideli, hoci o nich vedia. Marika ako študentka zdravotnej školy bojuje so sebaprijatím kvôli kožnému ochoreniu a smutným skúsenostiam s rovesníkmi v detstve, čo jej komplikuje život. Rasťo po trpkej tragédii náhle prišiel o svoj zrak a musel sa naučiť žiť bez toho, že by mohol zahliadnuť krásy sveta.

Možno prišiel o zrak, ale zato vníma oveľa intenzívnejšie svojím srdcom, a tak často vidí oveľa viac ako ostatní, čo sa im nie vždy páči. No a Dávid toho skrýva veľa, snaží sa ujsť, nájsť si svoje miesto pod slnkom, ale niekedy musí človek dosiahnuť určitú hranicu alebo dno, aby sa dokázal pozbierať a pozrieť sa pravde do očí. A o tom, ako sa cesty týchto troch prepletajú a dopĺňajú sa čitatelia dočítajú v knihe. 😀

5. Svoju autorskú dráhu si „zasvätila“ mládeži. Prečo si si vybrala práve túto vekovú kategóriu?

Nevyberala som si ju, našla si ma. 😀 Začala som písať, keď som bola vo veku svojich hrdiniek. A zostala som pri nich, pretože mládež rieši veľa životných situácií, ktoré ich ovplyvnia a nasmerujú celý ich život určitým smerom. Preto som rada, ak môžem prispieť niečím dobrým a hodnotným, čo im možno pripomenie, že v tom nie sú sami, že niekto zažíva niečo rovnaké a dokázal to zvládnuť. Ak si prečítajú, že sa to dá, možno im to vleje nádej, že tú silu dokážu v sebe pozbierať aj oni. Najviac sa mi to ukázalo pri knihe Srdce pre Mirku, ktorej príbeh zažilo viacero čitateľov v rôznych obmenách a často mi písali, ako veľmi im pomohla pri zvládaní smútku po strate. To je vždy tá najkrajšia spätná väzba.

6. S mládežou aj pracuješ. Spájajú si deti tvoju profesiu psychologičky a autorky? Ako ťa vnímajú?

Snažím sa tieto dva svety oddeľovať, koľko sa len dá, takže zvyčajne (aspoň si to myslím), človek na druhej strane stola netuší, že aj píšem. Ale už sa mi stalo aj také, že ma niekto v triede na školách (mimo besied) spoznal. 😀 Tak dúfam, že sú to pre nich príjemné stretnutia.

7. Na čo ďalšie romantické sa môžeme tešiť od Simony Kutišovej?

Neviem, či to bude romantické, ale najbližšie by mal vyjsť príbeh o online živote, sextingu, aj o tom, aké nástrahy číhajú na internete. Mám nejaké rukopisy aj rozpísané, ale keďže v poslednej dobe mám ešte menej času a myšlienok na písanie ako inokedy, zatiaľ zostávajú rozpracované. Ale veľmi dúfam, že sa k nim čo najskôr vrátim, pretože pri poslednom príbehu si vždy zaspomínam na dávne časy a rada sa s postavami stretávam. 😀