Rozhovor so zdravotnou asistentkou Blankou Verešovou

Blanka Verešová Kráľová je zdravotnou asistentkou s Vysokou pedagogickou školou, ktorá niekoľko rokov pracovala v sociálnej oblasti s klientmi s Alzheimerovou chorobou. Momentálne sa venuje tréningu pamäti. V septembri viedla v knižnici stretnutia účastníkov kurzu na podporu pamäti. Išlo o 10 stretnutí, na ktorých sa zúčastnili seniorky vo vekovej kategórii 60+. O tom, ako si môžeme trénovať pamäť a čo je príčinou toho, že zabúdame, si môžete prečítať v rozhovore.

Čo je príčinou toho, že ľudia, obzvlášť seniori, zabúdajú?

Ak by sme sa zamerali na seniorov, ide najmä o fyziologické zmeny. S vekom dochádza k zmenám v mozgu, ktoré môžu ovplyvniť pamäťové funkcie. Znížená produkcia niektorých neurotransmiterov, zmeny v štruktúre mozgu a znížený prietok krvi môžu prispieť k zhoršeniu pamäti. Je dôležité si ale uvedomiť, že zabúdanie nie je vždy známkou nejakého vážneho ochorenia. Často ide o normálnu súčasť starnutia.

Prečo je tréning pamäti dôležitý?

Tréning pamäti môžeme chápať ako prevenciu, keďže pravidelný tréning môže pomôcť predchádzať alebo spomaliť rozvoj neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Zlepšujú sa kognitívne funkcie ako koncentrácia, pozornosť a iné. Tréning pamäti vedie k vyššej kvalite života, keďže dobrá pamäť nám umožňuje lepšie fungovať v každodennom živote, udržiavať sociálne kontakty a byť nezávislými.

Od akého veku je vhodné začať s trénovaním pamäti?

Trénovať pamäť sa dá v detstve a dospievaní s prihliadnutím na podporu správneho vývoja, nakoľko sa v tomto období mozog intenzívne vyvíja a tréning pamäti môže podporiť jeho správny vývoj. V dospelosti je tréning pamäti skvelým spôsobom ako si udržať mozog v dobrej kondícii a zlepšiť svoju výkonnosť v práci alebo štúdiu. Ak by malo ísť o komplexnú odpoveď – neexistuje žiadny ideálny vek na začatie tréningu pamäti. Dôležité je začať kedykoľvek, keď cítime potrebu alebo túžbu zlepšiť svoje kognitívne funkcie.

Akým spôsobom si môžu ľudia už v produktívnom veku precvičovať pamäť?

Tie najjednoduchšie činnosti môžu byť napr. čítanie kníh, učenie sa nových vecí ako napr.  cudzieho jazyka, hra na hudobný nástroj, hranie hier ako napr. šach, sudoku, logické hry. Je vhodné naučiť sa mnemotechnické techniky –  to sú pomôcky, ktoré nám môžu pomôcť zapamätať si zložité informácie.

Dokážu v tomto smere seniorom pomôcť ich rodinní príslušníci?

Rodinní príslušníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore seniorov v oblasti trénovania pamäti a kognitívnych funkcií. Ich podpora môže mať výrazný pozitívny vplyv na kvalitu ich života. Môže ísť o organizovanie rodinných stretnutí, návštev alebo výletov. Dôležitú úlohu zohrávajú aj sociálne aktivity – stretávanie sa v kluboch dôchodcov, v rôznych spolkoch, pri dobrovoľníckych aktivitách, spoločné prechádzky, aktivity s vnúčatami atď.. Rodina pomáha vytvárať bezpečné prostredie v domácnostiach, motivovať, chápať a pri vzniku problému vyhľadať odbornú pomoc.

Vplýva na pamäť aj strava či celkový životný štýl človeka?

Strava zohráva kľúčovú úlohu pri správnom fungovaní nášho mozgu a pamäti. Prospešné sú najmä omega-3 mastné kyseliny, vitamíny B, E a antioxidanty. Treba obmedzovať rôzne pridané cukry, nasýtené tuky, alkohol a pod. Tréning pamäti je dôležitý, ale sám o sebe nestačí. Ak chceme dosiahnuť najlepšie výsledky, musíme sa zamerať aj na celkový zdravý životný štýl. Kombináciou tréningu pamäti a zdravých návykov môžeme výrazne zlepšiť svoju pamäť a celkové kognitívne funkcie.

Ovplyvňuje tréning pamäti aj iné činnosti mozgu?

Tréning pamäti má komplexný a pozitívny vplyv na širokú škálu mozgových funkcií. Ovplyvňuje činnosti mozgu a to napr. vnímanie, myslenie a rozhodovanie, kreativitu, emócie, pohyb, aj keď tréning pamäti priamo nesúvisí s pohybom. Zlepšenie kognitívnych funkcií môže mať pozitívny vplyv na koordináciu a jemnú motoriku. Keď pravidelne cvičíme svoju pamäť, stimulujeme si rôzne oblasti mozgu, no najmä si vytvárame nové neurónové spojenia známe aj ako neuroplasticita, ktorá je jedným z najúžasnejších procesov, ktoré sa odohrávajú v našom mozgu.

Môže mať takéto precvičovanie priaznivý vplyv aj na psychiku jedinca?

Myslím si, že na túto otázku by už teraz najlepšie odpovedali účastníčky nášho kurzu. Už samotná sociálna interakcia v skupine má hlboký vplyv na našu psychiku a celkovú pohodu. Pri správnom nastavení úloh ide o výrazné zlepšenie sebavedomia, nálady a zníženie stresu. Zvyšuje sa koncentrácia a zlepšovanie sa v mnohých oblastiach, ktoré výrazne pomáhajú v psychických procesoch.

Ktoré činnosti bežného dňa nám môžu pomôcť formovať pamäť a naopak, ktoré činnosti by sme mali obmedziť?

Príkladom pre činnosti, ktoré by sme mali obmedzovať, sú napr. nepoužívať nadmerne elektronické zariadenia, my ženy často využívame tzv. multitasking – ide o pokusy robiť viacero vecí súčasne. Za dôležitý pokladám kvalitný spánok, ktorý je nevyhnutný pre konsolidáciu pamäti. Ďalej sú to cvičenia na koordináciu a koncentráciu nášho tela.Fyzická aktivita zvyšuje prietok krvi do mozgu a podporuje vznik nových nervových prepojení. Za dôležitú pokladám aj stimuláciu zmyslov. V bežných denných aktivitách to môže byť hudba, spev, tanec, prechádzky v prírode, pozorovanie rastlín a zvierat, vnímanie vôní. Ide najmä o to, dostať sa zo svojej komfortnej zóny a vyskúšať niečo nové. 

Ďakujeme za rozhovor.

zdroj fotografie: Televízia Nové Zámky