Rozhovor s Tomáškom Daňom

Pred časom ste si mohli prečítať v našom online časopise a na webe knižnice rozhovor s autorkou detských kníh Ľubicou Bátoryovou. Dnes vám prinášame rozhovor s malým autorom – Tomáškom Daňom, s ktorým spoločne napísali poviedku Hotel Levanduľa. „V našom terapeutickom centre pracujeme s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Za cvičením k nám cestuje aj Tomáš z Miloslavova. Má od narodenia DMO – kvadruparézu, afáziu (nemôže rozprávať), vzhľadom na viacnásobný postih je vedený ako variant C. Má 14 rokov, a aj napriek svojmu handicapu má veľkú chuť do života a vie čítať aj písať“, ozrejmila nám Ľubica Bátoryová. My sme si ich spoločnú poviedku prečítali a Tomášovi poslali niekoľko krátkych otázok.

Čo ťa inšpirovalo k napísaniu poviedky Hotel Levanduľa?

Moja babka mala hotel v prenájme, volal sa Vyšehrad.

Na začiatku príbehu sa ocitáme pred zničenou a zanedbanou budovou hotela. Aké pocity v tebe vzbudzujú pohľady na takto zdevastované budovy v realite?

Cítim sa smutný, chcem urobiť zmeny, aby to dobre fungovalo.

Tomáš v príbehu sa viac usmieval ako rozprával. Čo všetko sa dá povedať jedným úsmevom?

Jedným úsmevom sa dá povedať úplne všetko.

Máš aj ty svojho „Dudlíka“? Ak áno, čo pre teba znamená mať psieho priateľa?

Mám psíka volá sa Dudko. Pani Ľubica mu dala prezývka Dudík. Pre mňa znamená najlepší priateľ.

Čo ti v tvojom živote prináša pocit šťastia?

Keď vidím šťastných iných ľudí.

Chcel by si sa aj v budúcnosti venovať písaniu príbehov?

Áno.

Ďakujeme za rozhovor.

Reakcia Terapeutického centra Physio CANIS Žilina – fyzioterapia a canisterapia na uverejnený rozhovor na našej facebookovej stránke

“Zamyslenie….

…veľa sa u nás hovorí o inklúzii a podobne. Ale realita je zatiaľ niekde inde. Aj Tomáš musí denne všetkým okolo seba dokazovať, že jeho stupeň intelektu je iný, ako má stanovený na papieri. Áno, sú tam funkčné obmedzenia výkonu, ale je tam aj schopnosť robiť sám niečo, čo ho baví. Má však na to vytvorené podmienky? V škole, v kolektíve? Diskutabilná otázka. Možno aj tento krok zo strany knižnice pomôže k tomu, aby sme viac vnímali individuálnu osobnosť dieťaťa či mladého tínedžera – aj keď je viacnásobne zdravotne znevýhodnený a v škole zaradený do skupiny temer nevzdelávateľných detí.
Fakt si niekto myslí, že tento chlapec nevníma kam ho zaradili ? A akú má mať motiváciu do budúcnosti ? Veľa otázok, temer žiadne odpovede…”