Rozhovor so Zuzanou Boďovou

Zuzana Boďová je autorka 11 originálnych detských kníh, v ktorých nechýbajú permoníci, dinosaury, strašidielka, netopiere, zombíci a ďalšie vtipné stvorenia. Okrem toho, že je talentovanou autorkou detských kníh, je aj oddanou starou mamou a vášnivou cestovateľkou. O tom, kde berie inšpiráciu a aké sú jej plány do budúcna, nám porozprávala po svojej besede v knižnici.

Pani Boďová, vaša tvorba pre deti je vskutku rozmanitá. Na základe čoho sa rozhodujete, čomu sa budete aktuálne venovať? Kde hľadáte inšpiráciu?

Mám štyri vnúčence, ktoré sú pre mňa veľkou inšpiráciou, vďaka nim vznikli knihy o dinosauroch. Momentálne mi v hlave už dlhšiu dobu behá príbeh pre väčšie deti. Keďže máme psíkov a trávime s nimi veľa času, takže rozmýšľam nad knihou z prostredia útulku. Možnože prvýkrát prezradím, že v knihe by mohli opustené zvieratká vyrozprávať, ako sa ocitli na tomto smutnom mieste. Pokúsim sa opísať trápenia ľudí, choroby, závislosti…, takže, asi niečo v tomto zmysle by som chcela rozpracovať.

Keď sa človek pozrie na vašu tvorbu vidí pútavé, veselé, zaujímavé príbehy, za ktorými je vždy nejaká myšlienka. Ako by ste opísali svoj proces tvorby príbehu, od myšlienky po hotovú knihu?

Inšpiráciu nachádzam v mnohých oblastiach. Napríklad, keď počúvam na Rádiu Devín rozhovory, príbehy, alebo mnohokrát ma zaujme úryvok z pesničky. Začujem pekné slovíčko a poviem si: fíha, to sa mi hodí! Ak práve šoférujem, musím zastaviť a zapísať si ho. Začínam sa nad ním zamýšľať Takto si zapisujem vnemy a jedného dňa je z toho hotový príbeh 😊.

Na besede ste deťom spomínali, že ste si spočiatku kreslili obrázky do svojich kníh… Robíte to aj naďalej? Na základe čoho si vyberáte ilustrátora do svojich kníh?

Jarka Šaušová, mi ilustrovala Bojazlivé strašidielko, Rozprávky do chrumkava pečené a Štiavnických permoníkov. Žiaľ, časom už nemala priestor ďalej maľovať. Keď k tomu prišlo, snažila som v kníhkupectve pri prezeraní rozprávok nájsť vhodného ilustrátora pre Kremnických permoníkov. Keďže to mala byť druhá časť trilógie o baníckych škriatkoch, chcela som aby kresby aspoň trochu nadväzovali na seba. Akousi náhodou mi priateľka dala tip, vtedy myslím ešte študenta, teraz už vyhľadávaného ilustrátora Filip Horníka. Vygúglila som si ho a na jeho instagramovom profile som uvidela obrázok permoníka. Okamžite som ho oslovila a on bol nadšený, keďže dovtedy ešte knihu neilustroval. Dnes je už vyhľadávaný ilustrátor, všimol si ho aj Braňo Jobus, ktorému už tiež ilustroval knihy. Veľmi sa z tejto spolupráce teším, lebo Filip je úžasne chytrý, múdry, vtipný chalan a všestranne nadaný maliar.

Čo si myslíte, zmenili sa potreby dnešných mladých čitateľov? Potrebujú deti v knihách viac obrázkov, alebo stále platí, že čítané slovo si detský čitateľ viac zapamätá?

Myslím si, že to stále platí. Len je ťažké ich pripútať na stoličku, aby si čítali. Žijeme vo svete aplikácií a musím priznať, že už aj mňa pochytil tento virtuálny svet.

Fičím si na Duolingu, (aplikácia na výučbu cudzích jazykov), učím sa španielčinu, a hoci ma všade obklopujú knihy, aj si ich stále kupujem, no cítim, že akosi viac sa mi kopia a nestíham ich čítať. Snažím sa odolávať Netflixu, no predsa ma syn namotal na seriál Ted Lasso, ktorý si púšťam v španielčine, aby z toho bol aspoň nejaký úžitok. Čítanie je namáhavejšie, ako pasívne pozerať film, alebo počúvať pesničku. Nielen pre deti, ale i pre dospelých.

Ako sa podľa vás dá primäť deti, aby viac otvárali knihy?

Deti robia to, čo vidia. Keď vidia, že rodičia si čítajú, majú tendenciu si aj oni otvoriť knihu a čítať si. Funguje tu kopírovanie správania.

Čo robíte, keď práve nepíšete detské knihy?

Pracujem vo firme, výhodou je, že môžem pracovať z domu. Keď mám čas, venujem sa turistike, lezeniu, bicyklovaniu, a samozrejme, trávim čas s vnúčatami.

Kam by ste sa chceli vo svojej tvorbe posunúť, a kde sa vidíte o 10 rokov?

Takto dopredu si neviem nič naplánovať. Robím veci, ktoré ma aktuálne bavia a napĺňajú. Aj som si myslela, že teraz napíšem ďalšiu knižku, no momentálne cítim, že je dôležité byť čo najviac s týmito malými deťmi a venovať im čas, pretože o chvíľočku vyrastú a nebudú sa so mnou baviť 😊. Hoci tých myšlienok, čo sa nakumulujú, mám zapísaných už dosť. Už viac rokov sa s kamarátkou chodíme do Pyrenejí, a tak pomaličky zľahka si pripravujem cestopis.

Ak by ste mali svojim detským čitateľom odkázať jednu vec, ktorá by to bola?

Aby sa učili cudzie jazyky. Učením cudzích jazykov si rozširujeme obzory a spoznávame kultúru iných krajín. A to nie je málo. A samozrejme, aby čítali, vždy, keď na to majú príležitosť.

Ďakujeme za rozhovor.