Rozhovor s regionálnou autorkou Helenou Rusnákovou

PaedDr. Helena Rusnáková je regionálna autorka, publicistka, bývalá stredoškolská pedagogička. V súčasnosti zastáva funkciu kronikárky mesta Nové Zámky. Spolupracuje s odbornými časopismi i regionálnymi periodikami. Je autorkou publikácií Čo nie je v učebnici dejepisu, Búrlivý život J. K. Viktorina, Od Zavaru po Visegrád, Všetko je inak a Láska z hradiska. Vytvorila aj niekoľko putovných výstav: Jozef Viktorin a Vyšehrad, Fotografie, ktoré rozprávajú, či Stopy sv. Cyrila a Metoda na území Nitrianskeho kraja.

Pani Rusnáková, mali ste už v detstve kladný vzťah ku knihám a k písanému slovu? Kedy vznikli vaše prvé literárne texty? Čomu ste sa v nich venovali?

Kladný vzťah ku knihám vo mne vypestovala moja mama už v útlom detstve. Už v detstve som písala básničky a krátke poviedky, ale prvé literárne texty som publikovala až v stredoškolskom časopise Strednej zdravotníckej školy v Nových Zámkoch – Lúč. Boli to básne a spravodajské informácie o činnosti školy.

Dlhé roky ste pôsobili ako stredoškolská pedagogička. Prečo ste sa rozhodli pre učiteľskú profesiu?

Vážila som si učiteľov, ktorí ma učili a vysoko som hodnotila ich vedomosti, ktoré nám odovzdávali a chcela som pokračovať v ich šľapajach.

Na besede v knižnici ste divákom prezradili, že svoju autorskú tvorbu ste začali v online prostredí. Vo svojich online poviedkach ste sa venovali témam, ktoré sa dotýkali mladých ľudí. Aké témy to konkrétne boli?

V 80. rokoch minulého storočia som spolupracovala s denníkom Hlas ľudu a týždenníkom Naše novosti. Venovala som sa väčšinou spravodajstvu. Následne po niekoľkoročnom odstupe skrz iných povinností, ktoré mi zabrali mnoho času,  som začala spolupracovať s portálom teraz.sk, ktorý dával a dáva široký priestor autorom a pokračovala som v spolupráci s odbornými časopismi Učiteľské noviny, Rodina a škola, Historická revue a i.
Na webe teraz.sk som okrem spravodajstva o činnosti Obchodnej akadémie v Šuranoch a o dianí v našom meste publikovala zopár básní a minipoviedok zo života detí a mládeže, v ktorých som sa snažila poukázať na niektoré problémy súčasnosti – šikana, drogy, ale i na silu priateľstva a podpory najbližšieho okolia pri riešení problémov.

Druhý diel publikácie Čo nie je v učebnici dejepisu ste vydali pri príležitosti 1155. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu a 155. výročia založenia Matice slovenskej. V publikácii rozoberáte život a tvorbu Štefana Moysesa, Sama Chalupku či Mikuláša Dohnányho. Prečo ste si vybrali práve tieto mená našej histórie?  

Sú to osobnosti, ktorých mená sa spomínajú často len okrajovo v učebniciach dejepisu, zaslúžili by si priestor napr. v dejepisných čítankách.

V knihách Od Zavaru po Visegrád, Búrlivý život J. K. Viktorina zachytávate fragmenty zo života kňaza, literáta, vydavateľa, spoluzakladateľa Matice Slovenskej a Spolku sv. Vojtecha Jozefa Karola Viktorina. Čím vás táto osobnosť oslovila?

Svojou neúnavnou činnosťou vo sfére kultúry, vzdelávania, ochrany kultúrnych pamiatok, svojou obetavosťou a nezištnosťou, odhodlaním zvládnuť prekážky, ktoré musel počas svojho života zdolávať a silou vždy urobiť nový krok vpred.

Vaša najnovšia kniha Láska z hradiska spája dva svety – svet reálny a svet fantazijný. Hlavná hrdinka Kristína sa ocitne v dobe starých Slovanov a má možnosť vyskúšať si život v dobe dávno minulej. Dočítala som sa, že k napísaniu tejto knihy vás inšpirovali poznatky, ktoré ste získali počas prípravy putovnej výstavy k 1155. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Na čo sa môžu tešiť čitatelia v tejto knihe?

Je to román s prvkami mystiky a dobrodružstva. Dej poviedky je rozdelený do desiatich kapitol, v ktorých sa strieda minulosť (9. storočie, rok 867) s prítomnosťou (21. storočie). Miesto konania deja v minulosti je v jednom z hradísk kniežaťa Svätopluka a v súčasnosti sa dej odohráva v starom kostolíku, v nemocnici, v byte, na polícii, na pracovisku hlavnej postavy Kristíny a jej priateľky.
V diele nechýba dávka napätia a nečakaných zvratov. Kniha môže osloviť mladú aj staršiu generáciu, hlavne čitateľov, ktorí majú radi romantiku spojenú s dobrodružstvom a históriou.

V súčasnosti pôsobíte ako kronikárka mesta Nové Zámky. Čo je vašou primárnou úlohou? Koľko času trvá vytvoriť kroniku mesta, v ktorej je obsiahnutý jeden kalendárny rok? 

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, keďže kronika mesta sa tvorí priebežne počas celého roka. Primárnou úlohou je získavať a spracovávať informácie zo všetkých sfér týkajúcich sa života v meste a do kroniky zaznamenať tie najdôležitejšie z nich so zreteľom na to, že kronika poslúži ako zdroj informácií pre budúce generácie. Zápisy v kronike podliehajú určitým normám a sú priebežne konzultované s na to určenou komisiou.

Prečo by podľa vás mali ľudia poznať dejiny svojho mesta, regiónu, resp. štátu?

Poznanie histórie je dôležité, aby sme vedeli porovnať život v minulosti s prítomnosťou, aby sme si uvedomili, že za všetkým, čo sa nám dnes zdá prirodzené, je ľudská práca a vedomosti, ktoré posúvajú ľudí vpred a v neposlednom rade, aby sme sa vyvarovali chybám minulosti, ktoré neblaho ovplyvnili život našich predkov v niektorých historických obdobiach.

Aké je vaše životné motto? Čo vás v živote posúva ďalej?

Za každých okolností ostať čestným človekom.

Na akých projektoch momentálne pracujete?

Mám dopísaný jeden romantický román, ktorý zavedie čitateľa do 18. storočia. Nechýba v ňom láska, zrada, nenávisť i odpustenie.

Ďakujeme za rozhovor.