Rozhovor s Matúšom a Stanislavom Kováčovými

Matúš a Stanislav Kováčovci sú ochranári, členovia Ochrany dravcov na Slovensku a Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku. Hoci ich spája láska k prírode, predsa len nájdeme medzi nimi rozdiely. Zatiaľ čo Matúš je vyštudovaný environmentalista, zameriavajúci sa na ochranu vtákov, netopierov a iných živočíchov žijúcich v blízkosti ľudí, otec Stanislav je kameraman a dokumentarista voľnej prírody. Spolu však tvoria skvelú dvojicu, ktorá má za sebou veľa vydarených projektov.

Pán Kováč, na základe čoho ste sa rozhodli študovať ochranárstvo? Predpokladám, že vás inšpiroval váš otec.

Matúš Kováč: Áno, vždy som bol vychovávaný týmto smerom, paradoxne to rozhodnutie študovať prírodné vedy vyšlo z mojej iniciatívy, ale tie predispozície tam určite boli. Môj študijný odbor bola ochrana a využívanie krajiny na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, odbor environmentalistika.

Pán Kováč, vo svojich dokumentoch sa venujete živočíchom v ich prirodzenom prostredí, práci ochranárov či záchranám ranených živočíchov. Doposiaľ máte na svojom konte vyše desiatku dokumentov, za ktoré získal viaceré ocenenia. Kedy ste začali dokumentovať voľnú prírodu?

Stanislav Kováč: Filmujem a dokumentujem zver a prírodu od svojich detských rokov. Svoju prvú kameru som mal už ako 16 ročný. Bol som na brigáde vo východnom Nemecku a za to, čo som si zarobil, som si kúpil prvú kameru. Robil som to len pre seba, aby som vedel, kde sa nachádza aký srnec, aký zver. A aj preto, aby sme si to s priateľmi, nadšencami mohli pustiť a pozrieť. A potom sme sa ocitli na Levických poľovníckych dňoch a manželka, keď tam videla tie zábery, ma dotlačila do toho, aby som aj ja začal s filmovou tvorbou. To bol ten podnet. A tak som sa v roku 2010 dal na to, že som natočil prvý film a na Levických poľovníckych dňoch sme s ním vyhrali absolútneho víťaza.

Na týchto dokumentoch robíte spolu?

Matúš Kováč: Nie. Moja motivácia vychádzala z toho, že som ako študent environmentalistiky poznal základné právne predpisy. Ako človek, ktorý v tej dobe brigádoval a venoval sa výškovým prácam s horolezeckou technikou som zistil, že bolo veľké množstvo situácií, keď sme sa stretli s výskytom chráneného živočícha vo fasáde bytového domu, ktorý sa mal ísť nejakým spôsobom rekonštruovať či obnovovať. A vyznela otázka, že čo s tým? Ako študent environmentalistiky som si uvedomoval tú potrebu riešiť to nejakým spôsobom odborne a zákonne a v podstate to bola prvotná motivácia hľadať nejaké riešenia, prísť so systémovými a funkčnými riešeniami, ktoré nebudú ohrozovať populáciu chránených živočíchov, ale prísť s riešeniami, ktoré nebudú istým spôsobom limitujúce a obmedzujúce pre samotné vykonania tých odborných prác. Práve preto vznikali tie prvotné riešenia, ako napr. pôvodné búdky do fasád bytových domov, metodické postupy sanácie chránených živočíchov z budov a všetky tie oblasti s tým súvisiace.

Čo môže bežný človek v bytovom dome, alebo v dome urobiť pre to, aby prispel k ochrane vtáctva žijúceho v blízkosti ľudí?

Matúš Kováč: Je to v princípe veľmi jednoduchá otázka, na ktorú je veľmi ťažké nejakým spôsobom rozumne odpovedať. To, čo človek môže urobiť, je vecou jeho morálneho a hodnotového presvedčenia. Každý človek pokiaľ urobí čo i len malinký ústretový krok voči svojmu okoliu, tie dôsledky môžu byť ďalekosiahle. Častokrát i z malých iniciatív a popudov môže byť ten výsledok reprezentatívny a dobrý.

Stanislav Kováč: Veľa pomôže už len to, že ľudia začnú separovať odpad. Už aj to je obrovský krok, lebo to, čo sa nám hromadí na Zemi, tie obrovské kopy toxického odpadu nepomáhajú ani živočíchom, ani ľuďom. Stačí sa pozrieť na to, čo sa deje v Indii, či v Indonézii, že prídu obrovské autá odpadu a sypú to rovno do riek, lebo tak sa ho zbavia, rieka to odnesie, ale všetko sa nám to kumuluje v oceánoch, trpia živočíchy, trpíme my všetci. Je to obrovská záťaž pre celú planétu, pre celé ekosystémy, ktoré odumierajú. Tie ekosystémy sú tenučké nitky a na tých nitkách visia aj naše životy.

Aké máte plány na najbližšie obdobie a na akých projektoch pracujete?

Stanislav Kováč: Tento rok chcem urobiť dva filmy, doteraz som mal bohužiaľ dlhšiu prestávku, stala sa nám v rodine taká tragédia, manželka je štyri roky v kóme, kompletne ochrnutá, tak sme boli trošku pribrzdení. Mal som ju doma, teraz je v zariadení, takže už mám voľnejšie ruky. Chystáme sa urobiť film o synantropizácii medveďov (synantropizácia – proces osídľovania obývanej krajiny živočíchmi pozn. red), dôvody a dôsledky synantropizácie, radi by sme priblížili túto tému širšej verejnosti, aby sa nebáli tej démonizácie medveďa, ako to niektorí podávajú, ale zase netreba z toho robiť ani posvätnú indickú kravu, lebo je to živočích, ako každý iný a dá sa tak k nemu aj správať. Takže to by bol jeden film. Druhý film by mal byť pokračovaním príbehu z ochranárskeho prostredia, či filmárskeho života, ako vlastne dokumentujeme tú zver a také zaujímavejšie príbehy. Tieto dva filmy by som chcel urobiť do konca roka.

Matúš Kováč: Našou snahou je kontinuálne pokračovať v začatej práci, v nastavení manažmentu opatrení výskytu chránených živočíchov v budovách. To, čo chceme docieliť je, aby aj po masívnej vlne zateplenia, ktorá už 15 rokov prebieha a ešte minimálne 5 rokov bude prebiehať, aby všetky tie populácie netopierov a dážďovníkov, ktoré sú viazané na mestské prostredie, mali možnosť svojej úkrytovej ponuky na fasádach, tam, kde sa takáto možnosť vyskytovala a aby aj po zateplení bola tá úkrytová ponuka zachovaná. Zatiaľ sa nám to čiastočne darí a verím, že v tomto trende budeme pokračovať.

Ďakujeme za rozhovor.