Rozhovor s ilustrátorom Miroslavom Regitkom

Miroslav Regitko je ilustrátorom mnohých kníh, školských učebníc a dlhoročným ilustrátorom časopisu Fifík. Ilustrovať do časopisu začal už na strednej škole. Za svoju kariéru vytvoril množstvo ilustrácií a získal viacero ocenení. Ako sám hovorí, najdôležitejšie je pre neho “ošatiť“ knihu tak, aby mala komerčný úspech a aby ju dokázal prispôsobiť vnímaniu čitateľa, ktorému je určená.

Pán Regitko, ste výtvarník, ilustrátor, karikaturista. Súviselo vaše detstvo s výberom vysokej školy a povolania? Kreslili ste už aj v detstve?

Asi áno. Život každého z nás sa ukrýva v detstve. Ja som bol v detstve často nezdravý, chodil som po nemocniciach a čo mal človek vtedy robiť? Nebol ani telefón, ani počítače, jediné, čo zostávalo boli časopisy a knihy a kresliť sa dalo vždy. Papier, pero, ceruzku som mal so sebou vždy. A to bol taký môj únik z toho prostredia do sveta fantázie. A tak som si tam kreslil.

Máte za sebou naozaj plodnú kariéru, najprv ste ilustrovali detský časopis Ohník a od roku 1990 ilustrujete časopis Fifík. Kedy ste sa rozhodli, že sa zameriate na detského čitateľa?

Už keď som išiel na Vysokú školu výtvarných umení som vedel, že chcem ilustrovať detské knihy, preto som si vybral odbor voľná grafika a knižná tvorba. Už ako mladý chalan na základnej škole som chcel ilustrovať časopisy. Obľuboval som časopis Kamarát, v ktorom vychádzal komiks Kamko a Kamka a mňa ten komiks dosť silno ovplyvňoval. Dalo by sa povedať, že podobne ako komiksy v Roháči, ktoré kreslila Božena Plocháňová, alebo komiksy od Jozefa Scheka Jožinko, dieťa svojich rodičov. Mal som možnosť vidieť aj komiksové časopisy Rýchle šípy od Jaroslava Foglara, alebo komiksy, ktoré nám nosil otec, keď chodil do Varšavy na služobnú cestu. Odtiaľ nám nosil časopisy Lolek a Bolek, Tarzan, rôzne kovbojky a mne sa tie obrázky veľmi páčili. Takže od detstva som túžil ilustrovať časopisy, čo sa mi splnilo ešte pred nástupom na vysokú školu, kedy ma oslovila pani Gocníková, šéfredaktorka časopisu Ohník, či nechcem ilustrovať niečo pre tento časopis. Poznala ma zo stredoškolských súťaží, kde som reprezentoval naše učilište v kresbe. A tak som vtedy urobil svoju prvú ilustráciu. V roku 1989 vzniklo vydavateľstvo Perfekt, ktorého zakladateľkou bola aj Magdalénka Gocníková a ona vymyslela nový detský časopis s názvom Fifík, do ktorého som doteraz namaľoval vyše 30 tisíc ilustrácií. Mojím vzorom bol Albín Brunovský, k nemu som chcel ísť študovať na vysokú školu, no nepodarilo sa mi to, nakoľko bola revolúcia a odvolali ho. Na jeho miesto prišiel úžasný Dušan Kállay a u neho som vyštudoval.

Aký to bol pocit prvýkrát ilustrovať knihu?

Ako dieťa som nikdy nič nedokončil, preto som sa obával, či vôbec dokážem zilustrovať detskú knihu. Tým, že kniha má množstvo ilustrácii a treba sa ešte aj rozhodnúť, akým štýlom sa bude ilustrovať, je to o to náročnejšie. Pri tomto procese je potrebné poctivo si sadnúť a dodržať čas, ktorý je na knihu daný a zilustrovať ju od začiatku až po poslednú ilustráciu na zadnej časti stránky.

Spolupracujete s mnohými autormi napr. Gabrielou Futovou, Tomášom Janovicom, Romanom Bratom, Ivonou Březinovou a mnohými ďalšími. Na základe čoho si vyberáte spolupráce?

Je to práveže opačne, ilustrátora si vyberá autor alebo vydavateľstvo, ktoré ho osloví na základe istých vedomostí o ilustrátorovi – napr. že poznajú jeho prácu, alebo sú jeho knihy predávané. Autori, ktorí ma oslovujú to robia takisto na základe istých skúseností. Romanovi Bratovi som ilustroval 13 kníh, Gabike Futovej som ilustroval 5 kníh. Jej ilustrujem stále niečo, lebo v časopise Fifík ona píše komiksové príbehy o Detektívovi Očkovi.

Vaša výstava v našej knižnici sa nazýva Očko v komikse. Ide o veselé komiksy z knihy Gabiky Futovej Detektív Očko a jeho príbehy. Ako vznikol tento komiks?

Šéfredaktorka časopisu Fifík Magdaléna Gocníková oslovila pred časom Gabiku Futovú s tým, že by chcela zverejňovať na zadnej strane časopisu pútavý komiks. A tak Gabika vymyslela Očka detektíva, nezbedného, zvedavého chalana s veľkými modrými okuliarmi, ktorý všade so sebou nosí pero, zápisník plný obrázkov a špehuje svojho staršieho brata. Tak začala Gabika vymýšľať libretá na 9 riadkov (texty – pozn. red.), ale keďže ona nekreslí a nemá výtvarnú predstavivosť, niekedy jej pridám alebo doplním text, samozrejme s jej súhlasom, aby to lepšie sedelo :D. Všetky tieto komiksy vyšli aj knižne, vydalo ich vydavateľstvo Perfekt v roku 2019, tento rok by malo vyjsť druhé rozšírené vydanie, s tým, že k pôvodným komiksom pribudne ďalších 30 – 40, takže to už bude celkom slušná komiksová knižka.

Na akých ilustráciách momentálne pracujete?

Práve teraz mi pribudla nová kniha, ktorú budem ilustrovať. Ide o knihu aliterácií, v ktorej sa každé slovo začína na rovnaké písmeno. Jedná sa o erotické poviedky, ktoré napísal autor zo Zvolena, ja som mu spravil ukážkové ilustrácie, ktoré sa jemu a ľuďom okolo tejto knihy zapáčili. Ide o maľbu tušom pripomínajúcu rytiny. Štetcom a tušom maľujem celú moju profesionálnu kariéru, tento štýl mám rád a presne sa hodí do tejto knihy.

Odmietate niekedy ponuky na ilustrovanie?

Každý deň mi zvoní telefón, nestíham a veľakrát hovorím nie. Iba jedna ruka mi kreslí, potreboval by som niekedy rozmnožiť Regitka na tri ruky. Všetky by mali prácu :).

Kde sa vidíte o 10 rokov? Kam by ste sa chceli vo svojej tvorbe posunúť?

Nikam sa nechcem posunúť, chcem sa o 10 rokov cítiť aspoň tak, ako sa cítim teraz. Aby bola tvorivá práca aj naďalej mojou láskou a vášňou, aby bola rodina mojím najväčším ocenením, zázemím a aby som mal svojich priateľov. To je všetko.

Ďakujeme za rozhovor.