Rozhovor s ilustrátorom Jurajom Martiškom

Juraj Martiška je ilustrátor, maliar a grafik. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Kremnici a neskôr na VŠVU v Bratislave maľbu. Ilustroval desiatky kníh, učebníc a pracovných zošitov pre deti, napr. súbor Dobšinského rozprávok, Rozprávky Hansa Christiana Andersena, Pinocchiove dobrodružstvá, učebnice matematiky, etickej výchovy atď. Je autorom viacerých komiksových kníh. Spolupracoval s vydavateľstvom Don Bosco, a to nielen ako grafik, ale aj ako ilustrátor náboženských kníh Bruna Ferrera. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napr. Cenu Ľudovíta Fullu (2013).

Pán Martiška, kreslili ste už v detstve? Aký ste mali v detstve vzťah k výtvarnému umeniu? Kedy ste sa rozhodli, že pôjdete študovať výtvarné umenie?

Kreslenie ma bavilo od detstva. Väčšinu času som trávil tým, že som kreslil, modeloval z plastelíny, alebo modelovacej hmoty. Fascinovali ma zvieratá, chcel som si ich nakresliť, vymodelovať. Už v materskej škôlke som kreslil obrázky a pani učiteľka ich poslala do súťaže Výtvarný Trenčín a odtiaľ prišiel výsledok, že som získal Čestné uznanie. Keď mi ho pani učiteľka odovzdávala, bolo to s takou veľkou pompou. Opýtala sa ma, čo by som raz chcel robiť a odpovedal som jej, že chcem byť výtvarník. Vôbec netuším, odkiaľ som to slovo mal, pretože dieťa v materskej škole asi nemá predstavu o tom, čo výtvarník je. V tejto záľube som naďalej pokračoval. Pamätám si, že na základnej škole som všetkým spolužiačkam a spolužiakom, kreslil práce a úlohy do školy. Nikdy ma to neprestalo baviť.

Dočítala som sa o vás, že ste študovali na Strednej škole umeleckého priemyslu v Kremnici a neskôr na VŠVU v Bratislave odbor maľba. Ako si spomínate na svoje študijné časy. Čo vás počas štúdia ovplyvnilo?

Keďže som si nevedel predstaviť, že by som robil niečo iné, vybral som si najprv štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu v Kremnici a následne VŠVU v Bratislave. Priznám sa, že pôvodne som si nemyslel, že sa budem venovať detskej ilustrácii. Ja som z viacerých detí a priznám sa, môj mladší brat čokoľvek nakreslil, vyzeralo to detsky. Čokoľvek som nakreslil ja, nevyzeralo to ako kresba dieťaťa. V tom čase som chcel len maľovať. Keďže pochádzam z Černovej, bol som ovplyvnený Ľudovítom Fullom, ktorého diela som vídaval v ružomberskej galérii. Páčila sa mi aj tvorba Martina Benku, ktorého práce som bližšie spoznal počas exkurzie v Múzeu Martina Benku a v jeho dome. Boli to pre mňa dôležité momenty, ktoré mi utkveli v hlave. Môžem povedať, že práve týmito maliarmi som bol ovplyvnený pri rozhodovaní, čomu sa budem venovať. Na strednej škole už nestačilo len kresliť, naučil som sa hlbšie zamýšľať nad tým, s akým motívom pracujem, akým spôsobom to cezo mňa prejde, ako sa k tomu postavím. Už to bolo také hľadanie. Hľadal som teda najkratšiu cestu, ako vyjadriť svoje pocity. To boli asi najdôležitejšie veci, prečo som sa rozhodol ísť na Vysokú školu výtvarných umení.

Kedy ste sa rozhodli, že sa budete venovať knižnej ilustrácii?

Hoci už na strednej škole som robil obrázky k textom a básničkám, ilustráciám som sa začal poriadnej venovať až na vysokej škole. Bol som oslovený, či by som nenakreslil nejaké veci do časopisu, ktorý vydávali saleziáni. Tak som to skúsil a zistil som, že je to niečo, čo by ma tiež bavilo. Ja sa zvyknem venovať rôznym veciam, nie je to tak, že by som sa veľmi úzko profiloval. Tak som aj do tohto trošku viac načrel a vrátil som sa k detským zážitkom. Spomínam si, že už na základnej škole som si kreslil do pamätníka, všetci ostatní dávali kresliť do pamätníku ostatným, ja som bol taký egoista, že som si tam kreslil sám . Ale aby som to vysvetlil, nebolo to preto, že by som nemal rád obrázky od svojich kamarátov alebo kamarátiek, ale pretože ma fascinovalo to, že je to knižka, ktorá je nepotlačená. V tej dobe sa nedali úplne bežne kúpiť skicáre a ja som bol z toho úplne uchvátený, že pamätníček bol z tvrdého, pevného papiera, dalo sa na ňom aj farbou robiť. A v neposlednom rade urobiť si príbeh, knižku.

Ktorá bola prvá kniha, ktorú ste ilustrovali? Koľko kníh ste doposiaľ ilustrovali?

Prvá kniha sa volala Niekedy stačí jeden slnečný lúč z edície kníh Príbehy pre potechu duše od Bruna Ferrera. Bola to kniha pre dospelých. Neviem, koľko kníh som doposiaľ ilustroval. Asi pred 15 rokmi v jednej knižnici knihovníčky spočítali, že ich bolo okolo 33. Dnes už je to číslo oveľa vyššie. Len kníh od Bruna Ferrera, som ilustroval 26.

Okrem toho, že ste ilustrátor ste aj akademický maliar. Kde a ako maľujete?

Maľujem sám pre seba, výtvarník si z času na čas potrebuje vyčistiť si hlavu. Maľujem olej na plátno. Skúšal som maľovať aj akrylom, ale ten mi nevyhovuje, lebo príliš rýchlo zasychá. Aj keď paradoxom je, že robím aj s akvarelom a ten zasychá ešte rýchlejšie . Ale to mi vyhovuje . Na to som zvyknutý. Máme chalupu v Hodruši – Hámre pri Žarnovici. Tá dedina je strašne dlhá a rozťahaná. Fascinujú ma staré, zanedbané veci a v tej dedine je veľa takých objektov, napr. pivnice vo svahu, staré zanedbané štôlne. Tým, že sa menia majitelia týchto objektov, mení sa aj ich vzhľad. Nájdeme tam aj pivničku zabudovanú v skale, ktorá každý rok získa nový vzhľad. Mňa to fascinuje.

Akou technikou ilustrujete?

Taká moja typická kombinácia je ceruzka, tuš, akvarel. Robím aj temperou, ale častejšie ceruzkami v kombinácii s tušom a akvarelom. Výnimočne robím aj vyfarbovanie alebo podfarbovanie v počítači, lebo vydavatelia majú radi, keď vznikajú obrázky, ktoré netreba špeciálne upravovať. Teda že dostanú už hotovú vec bez následnej digitalizácie.

Tvoríte aj komiks. Čo je najťažšie na tvorbe komiksu?

Keďže som autorom aj autorských komiksov, to sú komiksy, ktoré sú vymyslené aj nakreslené jedným autorom, tam je najťažšie hľadať, čo všetko chcem povedať a ako povedať. Čiže klasický proces ako pri hľadaní návrhu na scenár na film alebo k nejakej hre. A potom hľadanie spôsobov, ako to vyjadriť. Aby sa čitateľ nenudil, aby komiks mal stále nejakú zápletku, nejaký dej. Dôležité je, aby čitateľ nemal pocit, že si prečítal už mnoho strán a stále k ničomu nedospel. Musím ale povedať, že ja som robil prevažne detské komiksy. Vytvoril som ich 7, z toho iba 1 je pre väčšie deti. Naposledy som robil komiks Romeo a Júlia, to som robil pre stredoškolákov, takže to už je iný level. A tam som už ten komiks a formu jeho vyjadrenia prispôsobil staršiemu čitateľovi.

Dočítala som sa o vás, že ste sa venovali aj grafickému dizajnu, napríklad ste tvorili obálky kníh. Venovali ste sa aj časopisu Svetlo, približne 15 rokov ste mali na starosti jeho grafiku.

Mňa inšpiruje takmer všetko a takmer žiadnu spoluprácu neodmietam. V čase, keď sa saleziáni sťahovali na Miletičovu ulicu, my sme mali ateliér za rohom na Kocelovej ulici.

Môj brat je salezián a on v tej dobe skončil Vysokú školu technickú a chcel sa venovať už iba tejto činnosti. To bola moja cesta k tej náboženskej literatúre, aj k vydavateľstvu Don Bosco.

Za svoju tvorbu ste získali viacero ocenení, napr.: Najkrajšie knihy Slovenska 2010 – Krajinka s koníkom, Najkrajšia detská kniha jesene – dievčatko z veže (2011), Najkrajšie knihy Slovenska 2011 – Ako vyzerajú čísielka, Čestná listina IBBY za ilustrácie knihy Krajinka s koníkom a Najkrajšia detská kniha leta – Koľko váži Matilda (2013). Ktoré ocenenie si ceníte najviac?

Aby som povedal pravdu, teším sa každému oceneniu, ale najväčšie ocenenie je od detí, keď sa im niečo páči, čo človek urobí a majú pre to pochopenie. A to býva niekedy náročné, aby detský čitateľ to ocenenie prejavil bez nátlaku, bez manipulácie. Pre mňa je najcennejšie to, keď to z nich vyjde prirodzene. Tak ako vedia byť deti veľmi ústretové, vedia byť aj veľmi kritické. Povedia skrátka veci tak, ako sú. Oni sa nebudú pretvarovať. Takže to je pre mňa to najväčšie ocenenie, keď deti povedia, že niečo sa im páči a niečo som spravil dobre. A niekedy aj tá kritika od nich je inšpiratívna, nakoľko človek je ponorený do svojej práce, do svojich myšlienok a dieťa mu ponúkne iný pohľad na danú vec.

Na akých projektoch momentálne pracujete? Aké sú vaše plány na ďalšie roky?

Najbližšie ma čaká práca na komikse Mórica Beňovského. Ide o kombinovaný komiks, na každom dieli pracuje viacero ilustrátorov. Práve dokončujem pracovný zošit mimočítankového čítania. Mám na stole ešte jednu knižku o oslíkovi, ktorú takisto musím dokončiť. Nenudím sa. Moja práca ma nikdy neprestala baviť.

Ďakujeme za rozhovor.