Rozhovor s digitalizátorom kníh Igorom Čonkom

Vzhľadom na to, že mesiac marec je mesiacom knihy, rozhodli sme sa, že vám pripomenieme i staršie tituly, ktoré si zasluhujú pozornosť. Práve preto sme oslovili Mgr. Igora Čonku, ktorý je predsedom OZ Zabudnuté knihy a digitalizátorom starých titulov.

Filozofia OZ:
„Prvá fantastická kniha na Slovensku bola napísaná 12 rokov pred prvým románom Julesa Verna. Napoleon Bonaparte napísal romantický román a maďarská barónka Emma Orczy vytvorila prvého „superhrdinu“. Knihu Irene Iddesleigh od Amandy McKittrick Ros považoval Mark Twain za „najväčší neúmyselne vtipný román všetkých čias“ a J.R.R.Tolkien a C.S.Lewis sa na spoločných stretnutiach zabávali hrou, kto sa pri čítaní tohto „veľdiela“ rozosmeje neskôr. Všetky tieto fakty zo sveta literatúry sú žiaľ zabudnuté a mnoho kníh končí svoj život na poličkách knižníc, kde o ne nik neprejaví záujem.
Cieľom nášho občianskeho združenia je objaviť a sprístupniť zabudnuté poklady, aj nepodarky literatúry moderným čitateľom [1]..“

1. Mohli by ste rozvinúť cieľ Vášho občianskeho združenia, o čo všetko sa na literárnom poli snažíte?

S trochou irónie by som povedal, že sme akýsi literárni hľadači morských vrakov. Občas sa stane, že pri prehrabávaní sa v antikvariátoch alebo v zbierkach knižníc objavíme knihy, ktoré sú hotovým pokladom, ale oveľa častejšie natrafíme na veci, pri ktorých je hodnotnejší papier ako obsah. Napriek tomu si však myslíme, že aj tieto veci majú právo na to, aby sa zachovali aspoň v digitálnej forme. Okrem toho by sme radi sprístupnili knihy, ktoré neprávom upadli do zabudnutia, či už kvôli množstvu podobnej literatúry, alebo zmenám čitateľských chutí.

2. Vybrali ste si, že budete „oživovať“ nielen nezabudnuteľné klasiky, ale aj nepodarky literatúry. Čo považujete za tieto nepodarky?

Väčšinou by som za nepodarky označil dva druhy kníh – prvé sú diela autorov, ktorí jednoducho nemali talent, ale napriek tomu vydávali knihy a kritika ich oceňovala. Často to bolo na politickú objednávku, alebo jednoducho preto, že nik podobnú literatúru nepísal. Pekným príkladom sú dobrodružné romány pre mládež z 50tych rokov minulého storočia, ktoré tak dôkladne plnili svoju „vzdelávaciu“ úlohu, že na akýkoľvek zaujímavý dej jednoducho nezostal priestor. Druhou a väčšou skupinou sú knihy, ktoré vyšli z čisto komerčných dôvodov a často za nimi stoja aj známe mená – málokto vie, že Mark Twain napísal v dobe finančných ťažkostí ešte dve pokračovania Toma Sawyera, ktoré dnes už skoro nik nečíta. Možno prekvapí, ale za „nepodarky“ nepovažujem zošitové detektívky, „červenú knižnicu“, westerny ani rodokapsy – tieto knihy dávajú presne to, čo je na obale a nerobia si žiadne umelecké ambície.

3. Aké všetky kroky treba naplniť, aby sa titul „znovuzrodil“ vo Vašej réžii.

Prvou podmienkou je, že to musí byť voľné dielo. Vo väčšine štátov sa za voľné dielo považuje kniha, kde uplynulo viac ako 70 rokov od úmrtia autora. Knihu sa snažíme zohnať v čo najlepšej forme – či už z antikvariátov, alebo knižníc. Potom knihu skenujeme a prevedieme na text. Naskenované vydanie sprístupníme ako PDF na stránke a text upravujeme, aby bol čo najbližší súčasnej gramatike. Potom knihu vydávame ako e-knihu.

5. Myslíte si, že majú ešte antikvariátové tituly moc uchopiť a zaujať moderného čitateľa?

V niektorých oblastiach určite áno – prvé vydania sú často necenzurované, zatiaľčo novšie prešli buď úpravami, alebo redakčnými zásahmi. Zrazu si uvedomíme, že niektoré dobre známe knihy sú oveľa zaujímavejšie ako ich upravené verzie. Okrem toho sú medzi staršími knihami niektoré, ktoré dnes dôverne poznáme vďaka deju, ktorým sa inšpirovali iní autori a scenáristi, prípadne tu nájdeme knihy od známych autorov, ktoré nepatria medzi ich kľúčové diela a prestali sa vydávať.

6. Ktoré digitalizované tituly by ste odporučili prečítať?

Z kníh, ktoré sme spracovali by som určite odporučil krátku knihu Aké bude Slovensko o 100 rokov, čo je vízia autora z roku 1920 o tom, ako sa bude rozvíjať naša krajina. Tak optimistickú knihu už dnes nenájdeme. Druhou by bola autobiografia generála Josefa Šnejdárka, Pochoduj, nebo zemři ! – je to typický životopis vojaka, ktorý stál pri zrode samostatného Československa.

7. Ako vnímate súčasné trendy v čítaní populácie?

Určite neplatí tisíckrát zopakovaná fráza „ľudia nečítajú“. Podľa štatistík predaj kníh stále stúpa a asi najväčšie zastúpenie na raste majú práve knihy pre deti a mládež. U strednej generácie zase rastie obľuba audiokníh, čo je možno škoda pre klasické vydavateľstvá, ale prínos pre poslucháčov. U starších sa znovu vracia záujem o knihy.
A nakoniec je tu skupina ľudí, ktorá pravdepodobne nebude čítať v žiadnom veku a za žiadnych okolností, čo je škoda.

8. Od roku 1955 je marec zadefinovaný ako mesiac knihy. Čo pre Vás osobne predstavuje kniha?

Kniha je skvelou príležitosťou objaviť nový svet, spoznať myslenie autora, alebo sa niečo naučiť.

Za rozhovor ďakujeme Mgr. Igorovi Čonkovi.