Diana Mašlejová je spisovateľka, rozprávkarka, literárna publicistka, popularizátorka detskej literatúry, spoluautorka učebníc slovenského jazyka a rôznych vzdelávacích učebníc. Písať začala už ako malé dievča na starom písacom stroji. Vo svojich knihách otvára dôležité detské témy s citlivosťou a ľahkosťou. Spolupracuje s detskými časopismi, knižnicami či školami a v rámci besied navštevuje deti po celom Slovensku. Je autorkou viacerých vzdelávacích projektov na rozvoj čitateľskej gramotnosti detí a pozitívneho vzťahu ku knihám. Medzi jej najúspešnejšie knihy patria Stratený zajko v Paríži, Stratený zajko na Islande, Zvieratká z Jakubovho kopca, Tajný cirkus a iné. Rozhlasová podoba jej knihy Kráľovskí agenti získala prestížne ocenenie Zlatý oriešok a za Slovensko bola nominovaná na medzinárodnú cenu.
Na besede ste deťom prezradili, že už ako malé dieťa ste celé hodiny trávili v knižnici. Čítali ste si mnohé príbehy a následne doma, na starom dedkovom písacom stroji, ste písali vlastné. O čom bol váš prvý príbeh? Kedy ste prvýkrát zatúžili stať sa spisovateľkou?
Túžba písať príbehy bola odmalička prirodzenou súčasťou môjho života. Rada som čítala knihy britskej autorky Enid Blyton – aj keď ju už dnes považujeme za kontroverznú spisovateľku, páčila sa mi dobrodružná stránka jej kníh a zmysel pre akciu. Moje príbehy sa odohrávali v dievčenskej internátnej škole, kde štyri priateľky – spolužiačky, riešili rôzne záhady. Mala som rada ten pocit sadnúť si za dedkov písací stôl a odletieť do sveta, ktorý som si sama vytvorila. Táto radosť ma neopustila dodnes.
Vyštudovali ste žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Už počas štúdia ste sa zameriavali na literárny svet. Od vysokoškolských čias ste písali o umení a kultúre pre slovenské denníky a týždenníky. Medzi prvé knihy, ktoré ste vydali patrili knihy poviedok pre dospelých Aj o vetre, Maják. O čom tieto poviedky boli?
Vždy som rada pozorovala a vnímala všednosť ako čosi neobyčajné. To, čo upútalo moju pozornosť, boli často úplne obyčajné javy, ulice, po ktorých som dennodenne prechádzala, starý stĺp, padajúce listy. Nesnažila som sa texty štylizovať, bol to akýsi voľný prúd vedomia. Niekedy až strohý jazyk, ktorým som sa snažila vyjadriť niečo, čo vidím, cítim. V tých rokoch som chodievala so zápisníkom a keď mi čosi napadlo, hneď som si to zapisovala. Postupne ma však čoraz viac priťahovali rozprávky a nebol to pre mňa vlastne ani nový smer. Veď k príbehom som inklinovala už v detstve.
V roku 2015 ste vydali svoju prvú detskú knihu Tajný cirkus. Kniha rozpráva o súrodencoch Betke a Cyrilovi, ktorí s rodičmi dovolenkujú v Paríži. Deti zistia, že v podzemí hotela sa nachádza tajný cirkus a zamestnanci hotela sa večer menia na žonglérov, principálov a baletku. Je pravda, že pri písaní tejto knihy ste pochopili, že sa chcete naplno venovať tvorbe pre detského čitateľa?
Áno. Radosť a úplne očarenie z písania pri písaní Tajného cirkusu a aj knihy V modrej izbičke jednoducho vyhrali. Už sa mi nechcelo vracať do sveta dospelej prózy a naplno som sa pustila do rozprávok. Samozrejme, dôležitú úlohu hrala aj podpora vydavateľstva a malí čitatelia, ktorí si moje knihy obľúbili. A keď som absolvovala svoju prvú besedu so žiakmi, bolo mi jasné, že literatúre pre deti sa chcem venovať celý svoj život.
V roku 2017 vám vyšla prvá audiokniha na motívy rozprávky V modrej izbičke, ktorú načítal hudobník a spisovateľ Pišta Vandal Chrappa. Odkiaľ ste zobrali námet na tento príbeh?
Modrá izbička bola vlastne mojou izbou a dokonca aj s rozmiestnením nábytku a jednotlivými hračkami, ktoré v príbehu ožívajú. Na rozprávkach sa mi páči, že ako autorka do nich môžem nenápadne vtesnať svoje radosti, dilemy, trápenia, pocity spoločenskej krivdy, skrátka hocičo. V prípade modrej izbičky ide o akýsi vnútorný konflikt medzi starými hračkami, ktoré majú dobrú povahu a srdce, ale sú to tak trocha konformisti a škriatkom Zvitkom, ktorý je síce pomerne bojazlivý, ale napriek tomu v sebe dokáže pozbierať dostatok odvahy, aby zabojoval za dobré veci.
Nasledovali knižky o stratenom zajkovi a jeho dobrodružstvách v Paríži, na Islande a v New Yorku. Hlavným hrdinom je plyšový zajko, ktorý sa nešťastnou náhodou stratí malej Janke a zažije neuveriteľné dobrodružstvá. Práve tieto príbehy si získali veľkú obľubu medzi detskými čitateľmi. Ktorú knižku má najradšej váš synček Artur?
Dlhšie obdobie som sa vyhýbala čítaniu mojich vlastných autorských kníh synovi. On ma však presvedčil a máte pravdu, Stratený zajko patrí k jeho obľúbeným hrdinom. Dokonca toho plyšového má u seba v posteli na vankúši. Zajko je moja srdcovka. Je galantný, ale vie sa aj nahnevať. Má v sebe obrovskú dávku odvahy, ale aj ustráchanosti. Miluje rutiny, ale zároveň potrebuje dobrodružstvo. Je tak trocha dvojtvárny, ale v dobrom slova zmysle. A čo si budeme hovoriť, je skrátka zlatý. Zajka vnímam už ako svojho blízkeho priateľa. Každá kniha s ním sa mi píše ľahko.
V roku 2018 ste napísali knihu Kráľovskí agenti. Opäť stretávame súrodencov Betku a Cyrila, tentokrát na dovolenke v Londýne, a opäť nebude núdza o zábavu, napätie a dobrodružstvo.
Kráľovskí agenti je z môjho pohľadu mojou najakčnejšou knihou. Má dynamický dej, veľa zápletiek a aj pri písaní si ma príbeh Betky a Cyrila unášal stále na nové územia. Písanie tejto knihy som si naozaj užila a verím, že je to z knihy aj cítiť. Inšpiroval ma môj pobyt v Londýne a záhadné veveričky v St. James parku, ktoré som hneď videla ako tajných agentov kráľovnej. Takýto základný podnet, myšlienka, ak je dostatočne silná, začne sa na poli mojej mysle neustále rozvíjať a potom to už ide takpovediac samo. Silným motívom je aj zloduch Drumnadrochit, ktorý chce postaviť neprekonateľné múry na všetkých hraniciach sveta a rozdeliť tak ľudí a vzťahy. Využíva na to silu negatívnych komentárov z internetu, ktorú vďaka svojim úbohým otrokyniam – hmyzu menom bzučivky elektrické, dokáže extrahovať na extra silnú hmotu. No a či sa Betke s Cyrilom podarí jeho strašné plány odhaliť, zistíte v knihe.
Vaša kniha Ja a moja trieda prináša 18 príbehov detí, z ktorých každé je v niečom iné. V príbehoch nájdeme chlapca, ktorý má problém s čítaním, dievča s adrenalínovým perom či chlapca, ktorého baví pečenie. Táto kniha získala veľmi pozitívne hodnotia aj od školských psychológov. Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu takejto pestrej triedy?
Túto knihu sme vo vydavateľstve brali veľmi vážne. Sedeli sme spolu za stolom a vyberali inakosti, ktoré sú v školskom prostredí najčastejšie. Ide o rôznorodé odlišnosti od invalidného vozíka, ekzému, až po poruchu pozornosti či život dieťaťa v striedavej starostlivosti rodičov. Naším cieľom a snom bolo vytvoriť knihu, ktorá deťom, ktoré sa cítia tak trocha iné (možno trvalo, možno len v určité obdobie), ukáže, že je to v poriadku a že v tom nie sú sami a deťom, ktoré to tak necítia zase predstaví svet odlišnosti a citlivo ich naučí komunikovať s deťmi, ktoré niekedy nepotrebujú veľa. Občas pokojne stačí otázka – chceš sa so mnou zahrať?
Okrem písania príbehov pre deti ste aj spoluautorkou učebníc slovenského jazyka a rôznych vzdelávacích učebníc. Je dokázané, že dnešné deti a mládež dokážu udržať pozornosť kratšie, ako ich rovesníci pred 10 rokmi. Ako pracovať s deťmi a mladými ľuďmi, aby sme ich pozornosť upútali a udržali čo najdlhšie?
Súčasná generácia detí to nemá v tomto smere jednoduché. Nie je namieste hádzať vinu na ne, keď sú odmalička obklopení lákavými technológiami, ktoré máme problém mať pod kontrolou aj my, dospelí. Na pozornosť vplýva aj atmosféra a spôsob komunikácie v rodine. Neprospieva jej neustály stres, hnanie sa z jedného krúžku na druhý, napätie. Spoločné čítanie, obyčajné prechádzky, pokojný rozhovor, alebo trebárs tiché pozorovanie traktora, to všetko dieťa učí zastaviť sa a koncentrovať sa. Knihy sú v tomto darom s neoceniteľnou hodnotou.
Čítanie kníh je pre vyvíjajúci sa mozog dieťaťa a mladého človeka superaktivita. Kým sledovanie napr. krátkych videí stavia mozog do pasívnej roly, čítanie ho núti podať špičkový výkon. Ako primäť deti a mladých ľudí, ktorí nemajú vybudovaný pozitívny vzťah k čítaniu, aby zobrali do rúk knihu?
Napríklad tak, že si ju do rúk zoberieme aj my. Že deti budú vidieť a vnímať, že kniha je súčasťou rodiny. Spoločné čítanie už odmalička, pokojný čas s knihou, ktorým budujeme nielen pozitívny vzťah k čítaniu, ale aj vzájomné puto, prepojenie školy a knižnice a pravidelné návštevy knižnice a kníhkupectiev – to všetko sú cesty, ako funkčne rozvíjať čitateľskú gramotnosť. A tiež je vhodné sa o knihe otvorene rozprávať a klásť deťom zaujímavé a otvorené otázky. Nepýtať sa ich len na zhrnutie deja, ale skôr ich učiť zrkadliť príbeh do vlastného sveta. Pomocnými otázkami by mohli byť napríklad tieto: ako by si sa ty cítil v koži hrdinu? Vieš si predstaviť, že by sa čosi podobné stalo aj tebe?
Je nepochybné, že čítanie kníh má veľa benefitov pre našu psychiku, zdravie aj intelekt. Zlepšuje pamäť a poznávacie funkcie, posilňuje schopnosť sústrediť sa, obohacuje slovnú zásobu, rozvíja kritické myslenie, redukuje stres či rozvíja empatiu. Čo čítanie a písanie predstavuje pre vás?
Sú to neoddeliteľné časti môjho života. Dokonca mám občas pocit, že som to ja. Bez písania a čítania si viem život len ťažko predstaviť. Je to potreba, nutnosť a závislosť, od ktorej si nemienim odvykať.
Máte nejaké motto, ktorým sa v živote riadite?
Vnímať potreby seba aj iných, zastať sa pravdy a dobra, vedieť sa ospravedlniť, byť v kontakte so svojím vnútorným ja a byť vedomá vo vzťahoch. Nie som vždy úspešná, ale snažím sa.
Na aké knižné novinky sa môžu čitatelia tešiť najbližšie?
Čoskoro vyjde moja nová kniha Rozprávky z červeného domu. Je to taký krásny, špecifický dom, kde vedľa seba žijú rôzne zvieracie rodiny. Usporiadané líšky, chaotické surikaty, svojské králiky, podobne. Každý druh je iný, a predsa sa spolu učia koexistovať. V tejto knihe nikto nikoho nemení. Výzvou je empatia a prijatie tých druhých takých, akí sú. Samozrejme, o vtipné a dobrodružné príhody v knihe nebude núdza.
Ďakujeme za rozhovor 😊
Natália
Prečítajte si všetky články od: Natália Nagyová
