Rozhovor s ilustrátorom Miroslavom Regitkom

Miro Regitko je ilustrátor, karikaturista a grafik. Vyštudoval voľnú grafiku a ilustráciu na VŠVU u profesora Dušana Kállaya. Je ilustrátorom mnohých kníh, školských učebníc a dlhoročným ilustrátorom časopisu Fifík. Pre deti a mládež ilustroval vyše 100 knižných titulov. Na svojom konte má okrem knižných ilustrácií aj ilustrácie k 16. učebniciam základných škôl. Za svoju tvorbu získal viacero prestížnych ocenení. Venuje sa aj tvorbe portrétnych karikatúr, ktoré spolu s ilustráciami z detských kníh vystavoval v marci v knižnici.

Na čom momentálne pracujete?

Momentálne ilustrujem interaktívnu knižku pre deti s názvom Spoznaj Slovensko. Je to taká hravá, zábavná, edukačná pomôcka, s ktorou sa budú deti zabávať. V knihe nájdu informácie o Bratislave, Trenčianskom hrade, Bojniciach, Banskej Štiavnici, Modrom Kameni či Tatrách. Z každého kúta Slovenska je tam nejaká dvojstrana. Kniha obsahuje aj rozprávkové krátke príbehy. V knihe sú aj mapy, trasy, hry, súťaže, na zadnej strane knihy QR kódy, cez ktoré budú po načítaní cez mobil môcť pracovať aj na elektronickej stránke vytvorenej pre túto knižku.

Minulý rok, keď ste boli v knižnici na besede, ste spomínali, že ste robili ilustrácie do erotickej poviedkovej knihy. Ako sa vám podarila?

Išlo o knihu aliterácií. Boli to erotické poviedky, ktoré napísal Peter Augustín pod názvom ŠPALÍČEK – Šlabikár Petra Augustína Lingvisticky Írečitý Čisto Eroticky Koncipovaný. Kniha vyšla v náklade 1000 kusov, mám pocit, že ešte 300 kusov je k dispozícii. Je to veselá knižka.

Akú techniku ste pri tejto knihe použili?

Bola to klasika, ako robím všetky veci, na ktorých pracujem. Najprv urobím skicu ceruzkou, potom zoberiem štetec a tuš. Štetcom urobím tenkú linku. Moja ilustrácia je charakteristická tým, že je to vlastne kaligrafia – tá linka je kaligrafická. Tým, že používam štetec, ktorý viem tým tlakom k papieru vzďaľovať a odťahovať, vzniká čiara, ktorá má tenulinké miesta a hrubé čiary. Hrubé čiary sa striedajú s tenkými a je to ako japonská kaligrafia. Teraz v poslednej dobe už kreslievam aj perami a fixkami/markermi, ktoré sú určené pre tých, čo tvoria komiksové knihy. Tie perá majú rôzne hrúbky, čo vlastne štetec nepotrebuje. S týmito perami to má potom iný charakter kresby.

Na výstave v knižnici mali možnosť návštevníci vidieť aj zaujímavé portrétne karikatúry. Tie robíte na objednávku?

Tieto karikatúry vždy objednávajú ľudia niekomu k výročiu, jubileu. Objednávateľovi vždy poviem, aby mi poslali kvalitné fotografie zo súčasnosti, aby som videl aj farbu očí, charakteristiku tej postavy, ktorú mám maľovať. To znamená, aké športy robí, čo rád číta, či varí, či cestuje, aké zamestnanie má, čomu sa venuje vo voľnom čase, čo pestuje v záhrade. Z týchto indícií si vymyslím obraz. Čiže celková vizualizácia obrazu je môj nápad. Nemám rád, keď mi niekto zavolá a diktuje mi, čo tam všetko má byť namaľované.

Koľko karikatúr ste už doposiaľ urobili?

Veľa. Každý rok urobím okolo 30 – 40 karikatúr. Niekedy sú aj piati na obraze. Vtedy ide o veľké formáty. Nedávno prišli ku mne domov dvaja páni po karikatúry, bývalý riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň a jeden jeho priateľ. Pozerám sa na neho a hovorím mu: ,,Vás som maľoval! Vy ste výrobca tých drahých reprákov!”

Na výstave mali okrem karikatúr veľký úspech aj ilustrácie z knihy Kocúr Žabo s bielou bradou od Ondreja Nagaja. Akou technikou ste ilustrovali túto knihu?

Táto technika spočívala v tom, že som naskenoval kartón z krabice na topánky. Naskenovaný obrázok som si dal do photoshopu a tam som pridával a uberal cmykové farby. Takto som si vytvoril 45 – 50 farebných odtieňov toho kartónu. Namaľoval som ilustráciu, štetcom a tušom, nakreslil som mačku, linky – kontúra každej plochy musela byť uzatvorená, naskenoval som to, plochu mačky som dal preč, podložil som to farebnosťou, akou som chcel, dal do jednej vrstvy. Keď som chcel, aby mala fľaky, mala už aj kruhy nakreslené, tie som odklikol, dal som tú istú farbu, len som ju stmavol. Každú tú farbu, čo tam je, som vkladal a podkladal tými kartónmi a vytvoril som úplne novú ilustráciu. Tieto ilustrácie nie sú maľované, je to vytvorené nápadom, ako využiť technické možnosti v programe Photoshop.

Stretávate sa často na besedách a workshopoch so žiakmi a študentmi?

Je rozdiel mať besedu s gymnazistami a tvorivú dielňu s deťmi. Maličkým deťom chvíľu rozprávam o knižke, o tom, ako vzniká, o ilustráciách, ako ich tvorím, chvíľu počúvajú, a potom ideme spoločne kresliť. Vymyslím im tému, oni začnú kresliť, ja im v tom, pokiaľ mi to dovolia, pomôžem a dotvorím. Radšej sa spýtam, či môžem, nechcem, aby mi deti plakali, že som im dočmáral obrázok. Už sa mi to stalo . Tam vidia, ako pracujem, akú mám fantáziu. So študentmi už netvorím, rozprávame sa o mojej tvorbe, inšpirácii, o technikách, ktoré používam. Mám rád stretnutia s malými, veľkými deťmi, ale aj stredoškolákmi, sú pre mňa inšpiratívne a je to zároveň aj spätná väzba na moju tvorbu.

Ďakujeme za rozhovor.