Rozhovor s výtvarníčkou Miriam Mészárosovou

Miriam Mészárosová je mladá novozámocká výtvarníčka. Umeleckej tvorbe sa venuje už od ranného detstva, čo ovplyvnilo aj výber jej akademického smerovania. Vyštudovala propagačné výtvarníctvo a výtvarnú edukáciu. Venuje sa najmä maľbe a kresbe. V jej dielach je dominantná modrá farba a tematika mora. Svojou tvorbou chce prinášať ľuďom radosť.

Pani Mészárošová, vaša výstava ponúka viac ako 40 obrazov a kresieb. Ako dlho vznikala? Aký je jej príbeh?

Umeleckej činnosti sa venujem, odkedy si pamätám. Už ako dieťa som prejavovala veľký záujem o rôznorodé tvorivé činnosti, nielen o maľbu, ktorá bola kľúčová v mojej detskej tvorbe. Vytvárala som rôzne dekoratívne predmety, neskôr aj sochy. Celý život sa venujem tvoreniu. Nedokážem ani povedať, kedy vzniklo moje prvé umelecké dielo.

Vaša výstava nesie názov Pohľady. Ide o váš pohľad, ako vidíte svet?

Určite ide o pohľad, aj keď nie tak na svet, ako skôr na nejakú situáciu, ktorá sa odohrávala v mojom živote. Podľa môjho názoru tvorba a rukopis autora odzrkadľujú jeho aktuálne prežívanie, pocit, a to je vidieť aj na mojich obrazoch. Pochádzajú z veľkého časového úseku, kde odraz toho prežívania mení aj samotnú farebnosť diela.

Čo je vám bližšie – papier, či digitálna tvorba, alebo modelovanie? S akými materiálmi a technikami pracujete najradšej?

Dalo by sa o mne povedať, že som všestranne rozvinutý umelec. Skúšala som všetko cez kresby, maľby, pastely, tempery, sochárstvo, inštalácie, fotografovanie, aj digitálnu tvorbu na tablete a v rôznych programoch. Som ale tzv. „stará škola“. Potrebujem mať v ruke ceruzku alebo aspoň versatilku a papier. Pri maľbe sa tiež držím klasiky – plátno a tempery. Na výstavách sa mi neraz stalo, že prítomný kritik sa ma pýtal, či by som nechcela vo svojej tvorbe skúsiť aj abstraktnejšie veci, vyjsť zo svojej komfortnej zóny, ale to mi jednoducho nejde. Inklinujem ku konkretizmu a klasickej starej umeleckej škole. Jednoducho – ceruzka, papier a nie je čo riešiť 😊.

Prezdraďte nám, kde ste sa narodili? Ako ste prežívali svoje detstvo?

Narodila som sa v Želiezovciach, ale celý svoj život som prežila v Nových Zámkoch. Ranné detstvo som rada trávila v Branove u starkej, kam som chodievala cez prázdniny alebo počas víkendov. Hoci som študovala v Leviciach a v Nitre, celý doterajší život žijem tu, v Nových Zámkoch. Som introvert, ktorý si rád kreslil, maľoval. Veľa ľudí v pubertálnom veku prespávalo u svojich kamarátov, kamarátiek, chodievali na festivaly, diskotéky, ja som bola tá, ktorá bola radšej doma a kreslila si, tvorila, starala sa o kvety. Doteraz mám len malý okruh kamarátov. Stále som niečo vytvárala a moja introvertnosť na to mala veľký vplyv. Radšej som vždy volila kreslenie a knihu 😊.

Umením a tvorením sa zaoberáte odmalička. Podporovali vás v tejto ceste rodičia? Ako ovplyvnili vaše budúce smerovanie?

Môžem povedať, že v tomto smere som mala naozaj veľké šťastie. Moji rodičia ma plne podporovali. S mamou som sa dokonca radila, kam ísť na strednú školu. V tom období má asi každý nejakú dilemu, čo ďalej, akú školu si zvoliť. V mojom prípade žiadna iná voľba, ako umelecký smer, neexistovala. Bola to práve mama, ktorá mi poradila smer propagačné výtvarníctvo. Tento odbor ponúkal všetko – či už samotné kresby, maľby, ale aj sochárstvo, 3D modelovanie, navrhovanie exteriérov, interiérov. Mala som tak možnosť skúsiť rôzne druhy tvorenia. Študovala som s plnou podporou rodičov, ktorí moje smerovanie videli ako jasnú cestu.

Venovali ste sa aj navrhovaniu. Jednalo sa iba o odevné návrhárstvo, alebo sa to týkalo aj iných návrhov?

Týkalo sa to aj šiat. Mala som určité obdobie, v pätnástich, šestnástich rokoch, kedy som navrhovala veľmi veľa šiat. V istej chvíli mi aj napadlo, či sa nevydať cestou odevného dizajnu, ale som rada, že sa tak nestalo. Navrhovala som aj na strednej škole. Jednalo sa napríklad o návrh propagačnej stránky pre Panta Rhei, alebo návrhy detských izieb, exteriérov rôznych budov.

Na Škole umeleckého priemyslu Ladislava Bielika v Leviciach ste vyštudovali propagačné výtvarníctvo. Bakalársky titul ste získali v dvojodbore učiteľstvo umenia a techniky a neskôr magisterský titul v odbore výtvarná edukácia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Ako vás tieto štúdiá ovplyvnili vo vašej tvorbe?

Veľmi. Na strednej škole som mala možnosť vyskúšať si viaceré umelecké techniky, experimentovala som s ich kombináciou. Otvorili sa mi tým nové priestory v tvorbe. Na vysokej škole som zase mala možnosť dostať sa ku grafike a ďalším technikám ako je drevorezba, technike leptu, inštalácie. Zistila som, čo ma nebaví a čo ma baví, som zapojila do svojej tvorby.

Vaše vystavené diela sú charakteristické modrou farbou, motívmi mora. Čo pre vás tieto motívy predstavujú?

Predstavujú pre mňa slobodu. Keď sa pozriete na more, je široké, rozľahlé, neprebádané. Modrá farba je práve preto dominantná. Hrám sa s jej odtieňmi prostredníctvom ktorých znázorňujem dané pocity prežívania.

Vo svojej tvorbe pracujete s rôznymi štýlmi aj technikami, ako napríklad maľba, grafika, komiks. Skúšate tak nájsť niečo, v čom by ste sa cítili najlepšie a tento smer by bol pre vás špecifický a rozpoznateľný?

Konečná forma diela či štýl sa mení podľa toho, aké médium používate. Keď tvorím niečo pastelom, tušom či temperou, výsledok je vždy iný. Rukopis tam je, silne využívam bielu a modrú farbu, ale keď použijem inú techniku, zmení to výzor umeleckého diela.

V čom nachádzate inšpiráciu?

Inšpiráciu mi poskytujú rôzne obdobia môjho života. Nápady nachádzam aj v prírode, pri západe slnka, v kvetoch, aj na sociálnych sieťach. Podstatné je však tvorivé nutkanie, ten pocit, že ihneď musím preniesť na papier či plátno to, čo vidím a prežívam.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Ako väčšina umelcov, aj ja túžim po tom, aby bola moja tvorba videná. Rada by som naďalej tvorila, vystavovala svoje diela a prinášala svojím umením ľuďom radosť. Ten pocit, keď vidíte, že váš obraz v niekom vyvolal pozitívnu emóciu, že ho zaujal, je na nezaplatenie.

Ďakujeme za rozhovor.

Publikované: 14.8.2024