Rozhovor s výtvarníčkou Andreou Kollárovou

Andrea Kollárová je vyštudovaná žurnalistka, k výtvarnému umeniu inklinovala už od detstva. Zo začiatku sa venovala kresleniu a výrobe handmade dekorácií a sviečok, neskôr kresleniu portrétov. Momentálne v jej tvorbe dominuje maľovanie akrylom. O svojom živote a tvorbe nám porozprávala po slávnostnom otvorení svojej výstavy v knižnici.

Pani Kollárová, čo vás v detstve formovalo? Čo vás nasmerovalo k maľbe obrazov?

K umeniu som mala blízko už od detstva. Dalo by sa povedať, že od základnej školy, kedy som veľmi rada kreslila a zúčastňovala som sa aj výtvarných súťaží. Ako išiel čas, snažila som sa učiť vždy niečo nové. Dlhý čas počas mojich stredoškolských štúdií som sa venovala kresleniu uhlíkom a ceruzkou. Neskôr som prešla na zvieratá a prírodu. Pred 3 rokmi som sa dostala k akrylovým farbám a s nimi pracujem doteraz.

Navštevovali ste aj výtvarné kurzy?

Viac-menej som samouk, prečítala som veľa kníh o umení. Veľmi ma inšpiroval Leonardo da Vinci, jeho anatómia tela, proporcie. Toto som si naštudovala, keď som začala robiť portréty a potom som navštevovala jeden výtvarný kurz, aby som sa uistila, že to, čo robím, robím dobre a tak to má vyzerať. Na umeleckú školu som nechodila.

Kde beriete inšpiráciu?

Najradšej maľujem fantáziu, nadprirodzeno, fantastické tvory, čarodejnice, výjavy z rozprávok. Tieto témy sú mi asi najbližšie. Zároveň rada maľujem svet zvierat. V mojej tvorbe nájdete aj obrazy pochmúrnejšieho ladenia. To sú moje pocity, ako to v danej chvíli cítim, čo potrebujem zo seba vydať, to prenesiem na to plátno.

Je vaša tvorba pre vás aj arteterapiou?

Zo začiatku bolo maľovanie pre mňa arteterapiou, lebo som prechádzala ťažkým obdobím v živote a v maľovaní som sa našla. Neskôr som zistila, že mi to celkom dobre ide. Teraz, vždy keď mám čas, beriem do rúk štetce a idem maľovať. Dalo by sa povedať, že maľovanie sa stalo pre mňa závislosťou 😊.

Ako dlho vám trvá proces od myšlienky po obraz?

Je to dlhší proces, lebo ja mám veľmi veľa nápadov. Na začiatku je vždy skica, a potom si vyberiem to, čo ma najviac osloví, z čoho by som vedela vytvoriť niečo dobré a spracovať zaujímavý obraz.

Čo robíte, keď nemaľujete?

Keď nemaľujem, chodím na koncerty, festivaly. Keďže rodinu zatiaľ nemám, trávim čas so svojím snúbencom, priateľmi, rodinou. Máme dosť dobrodružný život, nakoľko aj on je umelec, ale z hudobnej sféry. Veľa cestujeme a máme bohatý kultúrny život. Navzájom sa podporujeme a to je perfektné.

Máte nejaké životné motto alebo niečo, čo vás poháňa?

Mojím mottom je: Nesnívaj o svojom živote, ale ži svoj sen. Tohto sa držím celý život. Ak si niečo zaumienim, idem si za tým. Aj touto výstavou v knižnici som si splnila veľký sen.

Ďakujeme za rozhovor.

Natália

Prečítajte si všetky články od: Natália Nagyová

Zdriaďovateľom knižnice je Nitriansky samosprávny kraj Mesto Nové Zámky InfoLib Fond na podporu kultúry národnostných menšín Fond na podporu umenia Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči Knižnično-informačný systém DAWINCI InfoGate Partnerská knižnica Národnej rady SR Sídlo je prístupné podľa štandardov Blind Friendly
Odoberajte Newsletter