Rozhovor s Vladimírom Magulom

Tvorba odpadu a jeho dopad na životné prostredie je témou, ktorá sa bytostne dotýka každého z nás. Na to, aké sú vyhliadky do budúcnosti a kam sa ešte dokážeme posunúť v triedení odpadu, sme sa po besede v knižnici spýtali Vladimíra Magulu – riaditeľa spoločnosti Brantner Nové Zámky s.r.o. pre financie a administratívu.

Pán Magula, čo si myslíte, separujú Novozámčania odpad dostatočne?

Je ťažké povedať, čo znamená dostatočne. Základná otázka je: vytvárame dostatočný priestor na to, aby sa triedilo? Uvedomujú si ľudia, že majú odpad triediť? Najprv musíme chcieť, a potom budeme tlačiť na toho, kto to má zabezpečiť. Myslím si, ohľadom triedenia sa spravilo dosť veľa. Vidím to aj na tej vývojovej štatistike, že ideme tým smerom, akým by sme mali ísť. Celkový cieľ Slovenska v rámci krajín Európskej únie je taký, že 25% – max 30% komunálneho odpadu má skončiť na skládke. A to ostatné sa má spracovať. Tým, že separujeme BIO zložku, dokážeme získať 40% z celkového odpadu. My chceme, aby ľudia triedili, vytvárame im podmienky, dáme do toho peniaze a energiu a druhá otázka je, čo s tým? Máme kapacity na to, aby sa to spracovalo? Pri PET fľašiach, skle, papieri nie je problém. Ale máme produkty, ktoré sa volajú kompozitné a tieto sa skladajú z viacerých materiálov. Zoberme si také obyčajné plniace pero. Máte kovový alebo plastový obal, kovový krúžok a špic, tuhu. Také pero si kúpite za jedno euro a jeho spracovanie stojí štyri eurá. Toto sú tie odpady, ktoré sú problematické. Preto sa dnes tlačí v Európskej únii na výrobcov a dovozcov, aby pri ich produktoch vedeli definovať, kto alebo akým spôsobom bude produkt recyklovať.

V Nových Zámkoch recyklujeme sklo, plasty, papier, kovy, kuchynský odpad, bio odpad a najnovšie aj jedlé kuchynské oleje. Kam po vytriedení putujú tieto materiály?

Kuchynské rastlinné oleje putujú k spracovateľom, nakoľko sú aditívom do pohonných hmôt. Biologicky rozložiteľný komunálny odpad z domácností putuje väčšinou do bioplynových staníc, takýto odpad by však nemal obsahovať mäso, či už surové alebo tepelne spracované. Ďalšou možnosťou je kompostovanie.

Sklo je možné donekonečna recyklovať, ani s papierom pri recyklácii nie je problém, ale čo s plastmi? Vieme, že do plastového odpadu nepatria znečistené plastové nádoby, ani použité zubné pasty, no napriek tomu, ich tam ľudia hádžu. Putuje plastový odpad na triediacu linku?

Áno. Práve tu je rozdiel medzi položkami, ktoré sú triedené samostatne a tými, ktoré sú triedené v jednom balíku. Papier a sklo neprechádza systémom triedenia, plasty áno. Tým, že mnohé plastové nádoby sú zložené z viacerých druhov plastov, je potrebné ich vložiť na triediacu linku, do tých jednotlivých frakcií, ktoré sa zlisujú a idú konečnému užívateľovi. To, čo prejde cez triediacu linku ako nevytriedené, ide do nášho závodu v Dubnici nad Váhom, kde sa z toho spraví takzvaná tapka – tuhé alternatívne palivo a končí v cementárni.

Žiakom ste na prednáške spomínali, že v Nových Zámkoch sa ročne vyzbiera 14 tisíc ton odpadu. Čo si myslíte, bude toho odpadu v najbližších rokoch menej?

Produkcia odpadu vždy závisí od životnej úrovne. Pri zvyšovaní životnej úrovne je vyššia produkcia odpadu. My sa musíme snažiť, aby toho odpadu bolo viacej, pretože je snaha, aby sme mali vyššiu životnú úroveň, ale aby to podliehalo práve tomu recyklovaniu. Teda, spraviť tomu vo vzťahu k skládkovaniu nepriamu úmeru.

Pokiaľ dobre viem, odpad z Nových Zámkov a okolia putuje na skládku odpadu pri obci Kolta. Čo si myslíte, nepotrebovali by Nové Zámky spaľovňu odpadu?

Spaľovňa odpadu nie je riešenie. Je to krok späť. Spaľovne majú isté kapacity, to znamená, že ešte by sme do tejto spaľovne museli zvážať odpad z okolitých miest. Nechceme predsa, aby sa k nám zvážal odpad z Komárna, zo Štúrova? Malé mesto nepotrebuje spaľovňu, lebo ju nevie kapacitne vyťažiť. Spaľovňa je vhodná pre veľké mestá, ktoré nemajú priestor dostatočne triediť odpad.

Ak by ste mohli odkázať ľuďom jedinú vec, ktorá by to bola?

Nebuďme sebeckí. Keď nebudeme sebeckí, prinesie to pozitívne efekty. Keď nebudeme myslieť len na seba, budeme rozmýšľať nad tým, ako neurobiť zle, ako si vzájomne pomôcť.

Ďakujeme za rozhovor.