Rozhovor s meteorológom a klimatológom Jozefom Pechom

Jozef Pecho je meteorológ, klimatológ, popularizátor vedy. Vyštudoval odbor fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v špecializácii meteorológia a klimatológia. Pôsobí v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. Predtým pracoval v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky v Prahe a v Českom hydrometeorologickom ústave. Venuje sa klimatickej zmene na odbornej a popularizačnej úrovni. V roku 2022 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy a techniky.

Aké ste mali detstvo? Zaujímali ste sa o meteorológiu, či klimatológiu?

Moja cesta k meteorológii nebola úplne priamočiara. Už od materskej školy som sa zaujímal o prírodu. Prešiel som dlhým vývojom, najprv ma zaujímali hydrologické veci okolo riek, potom som chcel byť geológ, lebo ma veľmi fascinovali sopky a chcel som byť vulkanológ. Nakoniec som zakotvil pri meteorológii a klimatológii, pretože sa mi z tých všetkých geosfér zdá byť objekt výskumu, atmosféra, najviac dynamický. Bol tam súvis aj s tým, že ma veľmi zaujímala matematika, štatistika a fyzika a pri tomto odbore som sa naozaj dostal k tomu, čo som chcel robiť. S odstupom času som si uvedomil, že neľutujem svoj výber. Klimatológia je fascinujúci odbor a hlavne sa ukazuje, že z dlhodobého hľadiska má čo povedať aj bežným ľuďom. Teraz to už všetci vidíme, klíma sa veľmi rýchlo mení a ten odkaz, ktorý potrebujeme povedať celému ľudstvu, je veľmi jasný.

Vyštudovali ste odbor fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v špecializácii meteorológia a klimatológia. Prečo práve tento odbor?

Zhodou okolností to bolo práve až na vysokej škole, kde som urobil to definitívne rozhodnutie, aj keď na gymnáziu v Bánovciach nad Bebravou som sa takisto venoval geografii ako takej. Pri výbere vysokej školy som zvažoval, že pôjdem študovať buď geológiu, geografiu, alebo meteorológiu. Nakoniec som si zvolil zlatý stred, pretože fyzická geografia vám ponúka naozaj široký a komplexný pohľad na celú problematiku, vrátane štúdia atmosféry a interakcií s ostatnými geosférami. Takže toto mi ponúklo ten pohľad, ktorý klimatológ veľmi potrebuje. Keby som vyštudoval len samotnú meteorológiu, bol by som síce odborník na atmosférické procesy, ale geografia by mi pri štúdiu klímy veľmi chýbala. To rozhodnutie padlo, až keď som prišiel na vysokú školu, kde sa mi v podstate otvorili oči, keď nám profesori vysvetľovali, čo je v našich možnostiach.

V minulosti ste pracovali v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky? Čo ste tam mali na starosti?

To bolo niekedy po roku 2011, keď som končil doktorát a bolo mi jasné, že práve v tomto type inštitúcie by boli najlepšie podmienky na to, aby som to aj ukončil a ďalej pokračoval vo výskume. Akademické prostredie v tejto inštitúcii bolo veľmi kreatívne a vnútorne som začal objavovať to, čo ma najviac bavilo. Práve počas tohto 6 ročného obdobia som doslova nasával informácie o klíme, jej zmenách, a nakoniec som si uvedomil, že tomu začínam trochu aj rozumieť. S odstupom času musím povedať, že toto obdobie bolo pre mňa veľmi dôležité. Pred tým som až tak často nerobil popularizáciu vedy, ale tento ústav mi ponúkol možnosti ako napredovať, mal som jednoducho čas si uvedomiť všetky dôležité súvislosti, ktoré zmenu klímy určujú. Bola to pre mňa naozaj veľká škola. V tomto ústave som pracoval aj na výskumných projektoch, ktoré sa zaoberali modelovaním extrémnych atmosférických fenoménov, napr. vĺn horúčav a zrážok.

Pôsobili ste aj v Prahe v Českom hydrometeorologickom ústave, momentálne pôsobíte v SHMÚ. Čo obnáša práca v takýchto inštitúciách?

Slovenský a Český hydrometeorologický ústav majú veľmi podobnú históriu, lebo začínali spolu ešte v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Keď sa po roku 1993 rozdelili, zostali im totožné úlohy, ktoré takpovediac aj spoločne ďalej napĺňali. Jednak je tam veľký fokus na pripravovanie a ladenie predpovedných meteorologických modelov (spoločne sa podieľame na vývoji regionálneho modelu ALADIN), a táto spolupráca trvá dodnes. Potom je tam synoptická meteorológia, tá je už zameraná na interpretáciu výstupov z numerických predpovedných modelov, ktoré využíva na prípravu predpovede počasia. Keď máte len samotný model a jeho výstupy, nie je to ešte predpoveď počasia, to sú len podklady pre predpoveď počasia a tie treba odborne spracovať. Potom je tam klimatologická služba, tá má na starosti archiváciu a spracovanie nameraných údajov zo siete meteorologických staníc. Okrem toho, že sú tam úseky meteorologických sietí, ktoré majú na starosti technickú stránku meraní, vrátane kalibrovania meteorologických prístrojov, značná časť úsilia je smerovaná aj na kontrolu kvality samotných údajov a ich spravovanie v rámci databázových systémov. Niektoré hydrometeorologické služby majú aj úseky hydrológie. Kolegovia z tohto oddelenia majú na starosti povrchové vody, jazerá, podzemné vody, monitoring množstva a kvality vodných zdrojov. Hydrológia je mediálne známejšia najmä v obdobiach, kedy je vody príliš veľa (povodne) alebo naopak, príliš málo (sucho). Tieto služby majú na starosti teda aj predpoveď vodných stavov na základe toho, koľko naprší v jednotlivých povodiach. Dosť dôležitú časť hydrometeorologických služieb vytvárajú aj tzv. kalibračné laboratória, ktoré sú postavené na tom, že každý prístroj, ktorý ide na konkrétnu meteorologickú stanicu musí byť skalibrovaný a dobre naciechovaný.

Prostredníctvom svojho blogu, sociálnych sietí alebo besied sa snažíte upozorňovať na deštruktívny životný štýl ľudí a s ním súvisiace zmeny klímy. Aká je podľa vás úroveň poznania a chápania otázky zmeny klímy u žiakov a študentov?

Veľmi to závisí od konkrétneho pedagóga, teda ako vedie svojich zverencov. Moja skúsenosť je rôznorodá. Stretol som sa aj so žiakmi, ktorí vnímali tento problém veľmi citlivo, boli kreatívni pokiaľ ide o predstavu riešení, ktoré potrebuje ľudstvo urobiť, aby sme minimálne zmiernili klimatickú zmenu. Mám konkrétny príklad z Montessori školy v Prahe, kde žiaci, ktorí mali od 8 do 11 rokov vedeli o tejto problematike obrovské množstvo informácií, musím povedať, že ma to dosť (príjemne) šokovalo. Vedeli si veľmi konkrétne predstaviť, čo by oni robili v domácnosti, ako by napríklad motivovali vlastných rodičov. To bolo asi 6 -7 rokov dozadu. Ale na druhej strane sa stretávam hlavne na vysokých školách s dosť veľkým nezáujmom o túto tému. Zdá sa, že počas toho pedagogického procesu, keď žiaci postupne rastú a naberajú čoraz viac vedomostí, ich tieto problémy až tak veľmi nezaujímajú a začínajú sa sústreďovať na témy, ktoré nesúvisia príliš so životným prostredím.

V dnešnej dobe je dosť silná osveta, čo sa týka ochrany životného prostredia. Čo si myslíte, prečo stále veľké množstvo ľudí nepovažuje túto tému za pálčivú?

Jednak je to tým, že máme dostatočné množstvo informácií. Jednak tým, že je to téma, ktoré je pre nich dosť nepohodlná, pretože mnohé z opatrení vyžadujú plánovanie na viac rokov dopredu. A to plánovanie je trošku bolestivé z dôvodu, že máte veľké množstvo iných problémov, ktoré musíte počas dňa riešiť a ešte sa zamýšľať nad zmenou klímy je pre nich vyslovene nadľudská aktivita, ktorá si vyžaduje značné množstvo informácií. Ale pokiaľ sa im to dobre vysvetlí, potom sú celkom dobre motivovaní. Netreba všetko robiť perfektne, netreba mať uhlíkovú stopu 0 ton, ale treba začať od takých vecí, ktoré môžem v bežnom živote začať robiť veľmi pravidelne. Okrem triedenia odpadu je to napr. mobilita. Aj to je pokrok, keď si povieme, že v pondelok a v utorok nepôjdem do práce autom, ale využijem buď MHD, bicykel alebo pôjdem pešo. Okrem týchto opatrení je to bezobalové nakupovanie alebo cirkulárne hospodárstvo. Už dnes sa dajú mnohé tovary kupovať v bezobalových obchodoch, a to je možno ešte lepšie, ako triedenie odpadu, pretože zabraňujete tvorbe samotného odpadu. To je ako s tou energiou, ktorú nespotrebujete. Zodpovedné nakupovanie súvisí aj s tým, že ľudia častokrát nakupujú zbytočnosti, na sviatky, ktoré trvajú 2-3 dni nakúpia príliš veľa potravín a potom im to s prepáčením hnije v špajzi alebo v chladničke. Je treba si uvedomiť, že nemusím mať hneď teraz. Mnohí ľudia dnes nakupujú aj na veľké vzdialenosti, napr. z Číny. Tu sa treba naozaj zamyslieť nad tým, odkiaľ tovar pochádza, že tá cesta k nim je naozaj veľmi dlhá a to sú obrovské emisie uhlíka, ktoré produkujú veľké kontajnerové lode. Toto je dosť veľký problém, ktorý si treba uvedomiť.

Máte veľkú úroveň poznania, poznáte detailne predpovede budúceho vývoja klimatickej zmeny, stretávate sa s ľuďmi vnímate ich postoje k tejto problematike. Nemáte strach o budúcnosť?

Úlohou klimatológa je aj dodávať určitú nádej sprostredkovane cez to, že zmena klímy je spôsobená konkrétnymi príčinami, ktoré vieme veľmi presne fyzikálne a matematicky popísať. To je naša výhoda. To znamená, že pokiaľ by ľudstvo prestalo robiť to, čo zmenu klímy spôsobuje, pomerne rýchlo by sme tento problém vyriešili. Je to teda naša nesporná výhoda, že touto informáciou disponujeme. Horšie by bolo, keby sme tú príčinu nepoznali. Každopádne, aj napriek tomu, že máme pomerne dosť informácií o príčinách a vieme navrhnúť aj konkrétne opatrenia, globálny konsenzus sa rodí veľmi ťažko, pretože každá krajina sa nachádza v inom stupni vývoja a dosahuje inú úroveň bohatstva. Existuje naozaj veľmi silná korelácia medzi tým, ako ľudia v konkrétnej krajine, ktorá už prostredníctvom pokroku dosiahla saturáciu základných materiálnych potrieb, venujú väčšiu pozornosť riešeniu environmentálnych problémov. Napr. Nemecko, alebo západná Európa všeobecne. Týmto vývojom bude musieť prejsť každá krajina. Samozrejme, existujú tu aj určité náznaky toho, že bohatší Západ má tendenciu pomáhať chudobnejším krajinám, aby nemuseli ísť takou „nečistou“ cestou rozvoja využívaním fosílnych palív. Toto, keby sme prekonali, existuje určitá nádej, že klimatickú zmenu do konca tohto storočia zmiernime. Je tu však jedno veľké ale, a to je práve to, že veľká časť obyvateľstva či už v rozvinutých alebo rozvojových krajinách prenecháva veľkú časť zodpovednosti ohľadom riešenia zmeny klímy na pleciach štátu. Čo je samozrejme z istého pohľadu veľmi dobrá vec, ale ako vieme tak to, kým je ten štát riadený závisí aj od nás. Tu je potrebné naozaj komplexne vzdelávať nielen obyvateľstvo, ale aj politikov a firmy, aby išli zelenšou, menej energeticky náročnejšou cestou. A či mám obavu o budúcnosť? U mňa prevláda úzkosť z budúceho vývoja, a to najmä kvôli tomu, že klimatickú zmenu zatiaľ nemáme pod kontrolou. U mňa skôr dominujú obavy z ďalšieho vývoja, keďže k riešeniam sa približujeme len veľmi pomaly a zmena klímy naopak začína akcelerovať. Samozrejme, ťažké je plnohodnotne odpovedať na túto otázku, pretože v budúcnosti môže percepciu tohto problému u ľudí (pozitívnym smerom) výrazne a rýchlo zmeniť čokoľvek, napríklad aj nejaká globálna a extrémna situácia. Môžu to byť extrémne povodne, alebo extrémne vlny horúčav, nedostatok vody a sucho, ktoré nakoniec ľudí presvedčia, že tento problém musíme riešiť aby sme prežili. Ja niekedy hovorím, že musíme zažiť niečo extrémne, aby sa nám doslova pohol rozum jedným spoločným smerom.

Na akých projektoch momentálne pracujete a kde by ste chceli byť o 10 rokov?

Asi pravdepodobne stále budem pôsobiť v SHMÚ alebo v niektorej veľmi podobnej organizácii. Momentálne pracujem predovšetkým v oblasti klimatického modelovania. Ministerstvo životného prostredia spolu s ďalšími rezortmi pripravuje adaptačnú stratégiu na to, ako jednotlivé regióny na Slovensku podľa dosiahnutej citlivosti pripraviť na jednotlivé prejavy a dopady zmeny klímy. Aby boli odolnejšie voči stále častejším extrémom počasia a klímy. A práve na toto potrebujeme vedieť, ako sa v jednotlivých regiónoch budú jednotlivé meteorologické prvky správať, ako rýchlo bude rásť teplota, aké extrémne tam budú zrážky, atď. Ako časté bude sucho a na to potrebujeme nadimenzovať konkrétne opatrenia. A práve klimatické modelovanie tieto údaje získava a spracováva.

Ďakujeme za rozhovor.

Od Jozefa Pecha si môžete v knižnici prečítať knihu Počasie ako ho nepoznáš – Príručka mladého meteorológa, ktorej je spoluautorom. Nájdete ju na oddelení rodinnej knižnice.