Rozhovor s maliarkou Ivetou Szakállosovou

Iveta Szakállosová je novozámocká rodáčka, kreatívna maliarka, arteterapeutka. Od detstva mala kladný vzťah k umeniu. Skutočne tvoriť začala pred desiatimi rokmi v zlomovej životnej situácii. Do dnešného dňa vytvorila desiatky štruktúrovaných obrazov a malieb s prírodnými, krajinnými, abstraktnými a fantazijnými motívmi. Má stálu výstavu v kaviarni Vo dvore v Senci, kde žije a tvorí. Zároveň vedie arteterapeutické stretnutia pre deti a dospelých.

Pani Szakállosová, kedy ste začali s výtvarnou tvorbou a ako ste sa k nej dostali?

Celý život som inklinovala k umeleckej tvorbe. Nebolo to však výtvarné umenie zamerané na maľbu obrazov, ale dekupáž, tvorenie obrazov z prírodných materiálov či rôzne ručné práce. Skutočne maľovať som začala až v zlomovej životnej situácii. Najprv ma zaujala enkaustika, postupne som prešla na akrylové maľby a štrukturálne obrazy. Maľbe sa venujem necelých desať rokov, rada skúšam nové techniky. Niektoré z nich vidieť aj na mojej tvorbe.

Absolvovali ste aj nejaký výtvarný kurz?

Mám veľmi dobrú kamarátku akademickú maliarku Michaelu Holotovú Bodnárovú, ktorej rady si veľmi vážim. Avšak jediný kurz, ktorý som absolvovala bol kurz enkaustiky. Ostatné výtvarné techniky som si sama naštudovala. Posúvala som sa dopredu formou pokus – omyl. Výtvarná tvorba ma veľmi baví a napĺňa. A samozrejme sa teším, ak si moje obrazy nájdu nových majiteľov.

Tu v knižnici ste vystavovali takmer tridsať malieb a štrukturálnych obrazov.

V poslednej dobe ma veľmi chytila hravá kombinácia štruktúr v spojení so živicou. Pri práci na týchto obrazoch využívam rôzne médiá, napr. voskové pasty napustené metalickými pigmentami. Veľmi sa mi páči kontrast hladkého, lesklého povrchu živice s drsnou, tajuplnou štruktúrou či odleskom drahých kovov. Základ tohto typu obrazov tvorí maliarske plátno tak ako aj pri klasickej maľbe.

Ako prebieha proces tvorby štrukturálnych obrazov?

Základom sú štruktúry, ktoré sa nanášajú na plátno a vrstvia sa. Keď jednotlivé vrstvy vytvrdnú, nasleduje maľba a nakoniec sa nalieva živica. Živica je moderný materiál. Momentálne je možnosť vidieť veľa živicových obrazov typu geode art. Mňa však tento smer nechytil. Do obrazov so živicou radšej vnášam hravosť a vlastnú fantáziu.

Ako dlho trvá vytvoriť takýto obraz?

Vytvoriť takýto štruktúrovaný obraz trvá dosť dlho. Najmä kvôli tomu, že každá jedna vrstva musí pred nanesením ďalšej dôkladne uschnúť. Nasleduje podkladová farba, znovu sušenie, potom to médium, ktoré vyzerá ako kov. Až nakoniec sa na obraz vyleje živica. Je to tak trochu alchýmia.

Na základe čoho sa rozhodujete, čomu sa budete aktuálne venovať?

Rozhodujem sa na základe svojich pocitov. Milujem možnosť postaviť sa k plátnu a počúvať, čo si práve moja duša žiada. Podľa toho má aj tvorba rôznu dynamiku. Krajinky sa snažím maľovať technikou starých majstrov. Teda, aspoň sa k nim skromne priblížiť. Je to technika lazurovania, t. j. postupné nanášanie veľmi jemných, polopriehľadných vrstiev. Na jednom obraze tak môže byť aj viac vrstiev farby. Takéto obrazy sa maľujú pomaly, je to tvorba naozaj meditačná. Pri štruktúrovaných obrazoch sa viem viac vyšantiť. Sú to abstrakty, kde dostáva viac priestoru fantázia. Celá tvorba takéhoto obrazu je potom hrou.

Spomínali ste, že maľujete krajinky. Chodíte maľovať aj do prírody?

Maľujem výlučne v ateliéri, do prírody maľovať nechodím. Milujem prírodu, a keď som vonku v prírode, nafotím si rôzne zábery, z ktorých potom čerpám inšpiráciu.

Dočítala som sa o vás, že vediete arteterapeutické kurzy pre deti a dospelých.

Sú to skôr art wellness stretnutia, na ktoré ku mne chodia deti aj dospelí. Mnoho ľudí sa bojí maľby a väčšina vám povie, že maľovať nevie. Sú však techniky, ktorými sa dá dopracovať k pekným obrazom, aj keď je niekto vo výtvarnom umení úplný amatér. Každému by som dopriala ten úžasný pocit, keď si vlastnými rukami vytvorí obraz. Je prirodzené, že niekedy sa pri maľbe vyskytne aj frustrácia, niečo sa nám nepodarí tak, ako sme si priali, vtedy treba odstúpiť od plátna a nechať ho

“odležať”. Mám obrazy, ku ktorým som sa vrátila po mesiacoch. U mňa je priorita, aby človek, ktorý do môjho ateliéru príde, odchádzal v pohode. Nejde až tak o to, dokonale sa naučiť výtvarnú techniku, skôr o to, ako sa zharmonizovať, ako sa cítiť v pohode, začať si veriť.

Predpokladám správne, že aj vám umelecká tvorba pomohla cítiť sa lepšie a žiť plnohodnotnejší život?

Kto ma pozná vie, že som mala obdobie, keď som bola na tom psychicky veľmi zle. Presne táto terapia umením mi vtedy umožnila viesť plnohodnotný život. Preto viem, ako veľmi nám umelecká tvorba môže dopomôcť k tomu, aby sme počúvali samého seba a tým zmenili náš život k lepšiemu.

Ďakujeme za rozhovor.