Rozhovor s autorkou Kristínou Baluchovou

Kristína Baluchová si vo svojom živote vyskúšala rôzne pracovné pozície. Roznášala noviny, doučovala matematiku a cudzie jazyky, pracovala v bufete rýchleho občerstvenia, neskôr ako recepčná, hosteska, ale aj v pekárni, či v tlačiarni. Počas vysokej školy pracovala ako letuška. Inšpirácie a námety z leteckého prostredia úspešne pretavila do svojich kníh pre deti a dospelých. Vyštudovaná psychologička, bývalá letuška, inštruktorka jogy, spisovateľka, mamina dvoch dcér a najnovšie hovorkyňa Kristína Baluchová.

Kristínka, o vás je známe, že ste napísali už vyše 12 kníh. Ako ste sa dostali k písaniu? Veľa ste v detstve čítali, alebo ste rada slohovali?

Bola to skôr tá prvá voľba. Ja som strávila detstvo v knižnici. Doma sme mali veľa kníh a celá rodina sme vášniví čitatelia. Asi tam vždy driemala tá túžba k tomu tvorivému procesu, potom prišiel prelomový moment v roku 2010, keď som si povedala, tak teraz mám námet a pustím sa do toho a tak som to skúsila a už mi to prischlo.

Čitateľom ste sa prvýkrát predstavili románom Lietam v tom tiež, ktorý okrem iného ilustruje pád spoločnosti Sky Europe Airlines. Kedy ste prvýkrát pocítili, že túto skúsenosť musíte položiť na papier?

Keď táto spoločnosť skončila, napísala som o tomto príbehu blog. V tej dobe som v nej pracovala ako letuška viac ako päť rokov. Mala som pocit, že bolo okolo toho veľa dezinformácií. Tak som napísala blog, ktorý bol veľmi úspešný. Pamätám si, že som si hovorila, že to nikto nebude čítať a na druhý deň to malo už niekoľko tisíc čítaní. Mala som na ten blog veľmi peknú spätnú väzbu. Takže to bol ten stimul. Ja som o tom pôvodne chcela napísať dokument, z hľadiska faktov, čo sa vlastne stalo. Dostala som spätnú väzbu od vydavateľstiev, ktoré som oslovila, že sa im páči štýl, ktorým píšem, ale že o formu dokumentárneho spracovania nemajú záujem. Preto som sa prehupla do línie románu, kde som prepašovala taký dovetok, ktorý to tak nejako zmapoval.

Po príbehoch z leteckého prostredia ste v roku 2014 vydali zbierku intímnej poézie Ako kaluže. Aký je váš vzťah k poézii, resp. z akého popudu vznikla táto zbierka?

Ja píšem poéziu celý život, len je to niečo, čo sa málo vydáva. V podstate ma v tej dobe nakopol vtedajší vydavateľ Števko Chrappa, ktorý ma k tomu povzbudil. Doplnili sme to krásnymi fotografiami Romana Ferstla. Môj počítač je plný poézie, len málo z toho ide von. Plánujem vydať jednu zbierku poézie pre deti, aj pre dospelých. Má to pracovný názov Modlitbásničky. Možno si to zopakujem, ale predpokladám, že to ešte chvíľku potrvá.

Po narodení dcérky Vilmy ste začali písať aj prózu pre deti. Známa je vaša edícia štyroch príbehov z letectva pre deti – Kapitán Padák. V týchto príbehoch sa deti dozvedia, ako pilotovať lietadlo, o fyzikálnych javoch, cestovaní v čase. S Kapitánom Padákom ste absolvovali už mnoho besied s deťmi… Čo v deťoch z týchto príbehov najviac rezonuje? Čo má u detí najväčší ohlas?

Asi samotná pretavená túžba vzlietnuť, to je veľmi citeľné aj na tých besedách. Keď sa ich pýtam, kto už letel lietadlom, tak ja to vždy dávam na tú úroveň, že poviem, že to vôbec nevadí, že ste ešte fyzicky v tom lietadle neleteli, vo svojej fantázii sa tam môžete dostať ihneď, ako začnete čítať. Takto som to mala v detstve ja, že som precestovala celý svet, bez toho, aby som v skutočnosti reálne niekde bola. Pre dospelých, ale aj pre deti, je ten svet letectva taký lákavý, veď predsa, je to také zvláštne, že idete do výšky 12 km, takže rada na nich prenášam aj nadšenie z takýchto zážitkov.

Na konte máte aj ďalšie knižky pre menšie deti. Za všetky spomeniem Udatného Ježka, Hotdog a čarovné Vianoce. Aký druh knižiek sa vám píše najlepšie, resp. kde beriete inšpiráciu pre vaše písanie?

Myslím si, že tá inšpirácia číha na mňa a na každého z nás na každom rohu. Zázraky sa dejú, len ich treba vidieť. Pamätám si, že keď som písala Udatného ježka, vídala som taký kaktus, ktorý sa mi podobal na toho ježka. Uvedomila som si, že obaja majú taký osud, že ich nikto nemôže objať. A potom to už išlo veľmi hladko. Niekedy si to musím zaznačiť, niekedy to musí chvíľu dozrieť. Napríklad, že nájdem nejakú poznámku a až po niekoľkých mesiacoch pochopím, že sa to dá úplne inak spracovať. Je to do značnej miery proces. Niekedy je to „aha“ moment a mám to hneď na prvú a niekedy to trvá dokonca roky.

Dočítala som sa o vás, že ste začali pracovať už na strednej škole, kde ste doučovali matematiku, angličtinu a nemčinu, pracovali ste v bufete rýchleho občerstvenia. Ako vás toto obdobie ovplyvnilo a čo ste si z neho zobrali?

Asi pracovitosť. Pracovala som od pätnástich rokov, robila som v bufete, doučovala som, roznášala noviny. Nebolo to celkom ľahké a nebola to ani dobrovoľná voľba z rozmaru, ale myslím si, že mi to dalo pevný základ do života stáť obidvoma nohami na zemi. A tiež tak s hrdosťou môžem povedať, že všetko, čo na svete mám, som si sama nejakým spôsobom zadovážila. Všetko som si zarobila sama a vypracovala som sa. Takže to je také fajn, že v tomto ohľade nikomu nič nedlžím. Takáto skúsenosť vám určite dá iný pohľad na svetské problémy. Nechcem povedať, že ma len tak nič nezlomí, ale tým, že som prešla oveľa horšie veci, som oveľa odolnejšia.

Neskôr ste pracovali ako recepčná, hosteska, ale aj v pekárni, či v tlačiarni. Počas vysokej školy ste pracovali ako letuška pre leteckú spoločnosť Sky Europe Airlines. Čo Vám priniesla práca letušky?

Ach, tak tá mi priniesla taký rozlet, ako to zvyknem poeticky nazývať. To bolo také dobré obdobie, keďže to bola práca, ktorá sa dala veľmi pekne skĺbiť so štúdiom a vedela som si popritom aj dobre zarobiť a pocestovať. Hoci to bolo také veľmi strohé cestovanie – jednodňové, ako ja zvyknem hovoriť. Ale určite mi to dalo taký iný pohľad na svet. Objavila som v sebe vášeň, ktorú som ani nevedela, že mám. Ale s láskou na to spomínam dodnes.

Dočítala som sa o vás, že ste založili vlastné občianske združenie P(l)uto na podporu projektov sociálnej inklúzie a prvý charitatívny obchod v Bratislave. Čo vás k tomu viedlo? A ako momentálne tieto vaše projekty pokračujú?

No ono sa to tak zvykne hovoriť, že je to zaplatenie dane z pridanej hodnoty. Že keď sa človeku v nejakej oblasti niečo podarí, mal by myslieť aj na to, ako to splatiť spoločnosti. Keď som vydala prvú knižku, ktorá bola veľmi úspešná, mala som pocit, že sa môj život zmenil tak, ako som ani nikdy nedúfala. Tak som si povedala, že je čas pomáhať ostatným. Tak ma moje kroky viedli k založeniu občianskeho združenia P(l)uto. To fungovalo takmer šesť rokov. Keď sa mi narodila prvá dcérka, bolo neúnosné v týchto aktivitách pokračovať, keďže to bola dobrovoľnícka aktivita, ktorú som vždy robila pri zamestnaní. Momentálne už občianske združenie nefunguje. Ale teším sa, že zostalo z tých čias veľa priateľstiev, vzťahov, spomienok.

Aké sú vaše osobné a pracovné plány na nasledujúce obdobie? Kde sa vidíte o desať rokov?

Práve teraz začínam od októbra pracovať ako hovorkyňa pre spoločnosť Union, takže je to veľká zmena pre mňa. Z redaktorských projektov sa posúvam o krôčik ďalej – a teda pracovať pre (pre mňa) najlepšiu poisťovňu na Slovensku. Bude to o niečom inom a síce vrátiť sa do takého biznisového sveta. Knižky, edičný plán mám hotový na tri roky, to som našťastie stihla predpripraviť, hoci som nevedela, že to budem takto potrebovať. Čítačiek žiaľ ubudne, keďže budem dosť zaneprázdnená. Ale myslím si, že všetko prišlo v pravý čas. Takže uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať.

Za rozhovor ďakujeme Kristíne Baluchovej.

Od autorky vám ponúkame detské tituly: Záhada knižnice na konci ulice, Kapitán Padák: Straty a nálezy, Kapitán Padák:, Pašerácka spojka, Kapitán Padák: Lietajúce auto, Kapitán Padák: Záchrana lesov, Udatný ježko

Od autorky vám ponúkame literatúru pre dospelých čitateľov: Od Tatier k Dubaju, Lietam v tom tiež, Let 365

Všetky knihy nájdete na oddelení rodinnej knižnice.