Rozhovor s autorkami výstavy Fragmenty tvorivosti

Na otázku, prečo vlastne potrebujeme umenie, sa ľudia snažia nájsť odpoveď už odpradávna. Andrea Hlavičková, Angelika Klučková, Zuzana Kurucová, Zuzana Lencsésová a Stela Kytková odpoveď poznajú. Hoci pôsobia v rozličných sférach – v školstve, zdravotníctve a psychológii, spojila ich láska k tvoreniu obrazov a sôch pomocou techniky paverpol art. Ako samé vravia, tvorenie umeleckých diel je pre nich artterapiou, priestorom, v ktorom sú samé sebou a samy so sebou. O tom, ako sa k tvoreniu umeleckých diel dostali, čo ich inšpiruje a s akým motívmi pracujú, nám porozprávali počas vernisáže.

Zuzana Kurucová

Pani Kurucová, čo vás inšpiruje vo vašej tvorbe, kedy ste začali tvoriť?

Mňa v roku 2017 oslovili dve kolegyne z detskej psychologickej poradne, že je tu možnosť ísť na takýto tvorivý kurz a uvítala som to ako prevenciu vyhorenia. Napriek tomu, že ja vôbec nie som motoricky zručná, ma to veľmi chytilo a odvtedy chodievam na tieto kurzy. Vnímam to ako artterapiu, ako deň, ktorý patrí mne, kde ja tvorím. Zvyknem hovoriť klientom takú vetu, že keď máme láskyplné vzťahy, veľa radosti a krásy, naša duša sa teší. Ja sa snažím pridávať do týchto mojich obrazov aj nejaký odkaz, alebo príbeh. Tým, že robím psychológiu a psychoterapiu, sa snažím z toho vnútorného sveta vytiahnuť nejaké myšlienky, ktoré pretavujem do týchto obrazov. Každý môj obraz má posolstvo.

S akými motívmi pracujete?

Do mojich obrazov pretavujem svoje vnútorné témy. Môj prvý obraz, ktorý tu aj vystavujem, sa nazýva Ženskosť. V tomto obraze sú akoby dva póly, v jednom je obraz očakávania spoločnosti od roly ženy a do toho druhého pólu som vložila zdroje ženy – ženskosť, jemnosť, emocionalita, čas. Celý ten obraz je v tvare tretieho oka. To mi tak prišlo, že jeden z najsilnejších zdrojov žien je intuícia.

Zuzana Lencsésová

Pani Lencsésová, kedy ste začali s paverpol tvorbou a čo vás inšpiruje?

Tejto technike sa venujem od roku 2019, veľmi krátko, asi najkratšie zo všetkých kolegýň, ale veľmi ma práca s paverpolom napĺňa. Veľmi sa mi páči táto technika, pretože sa dá použiť aj v rámci artterapie. Ja pracujem na špeciálnej základnej škole s mentálne postihnutými žiakmi, takže už som prepašovala túto techniku do pracovného vyučovania a výtvarnej výchovy. Žiaci veľmi radi pracujú s paverpolom.

Ako dlho tvoríte svoje obrazy?

Niekedy nad obrazom rozmýšľam týždeň, niekedy dva. Keď už viem, čo idem robiť, s akými farbami, akým materiálom, samotná tvorba mi trvá také dva dni. Osem hodín a osem hodín a to si už necítim chrbát.

Aké materiály väčšinou používate?

Základom je plátno, následne si vymiešam tekutý paverpol s takým práškom – paversandom, dôkladne ich spolu vymiešam, potom do obyčajného paverpolu namáčam trojuholníky látok, aby sa mi s tým lepšie na plátne pracovalo. Lepiť môžete hocičo – látky, prírodné materiály, kokosovú kôru, kôru zo stromu, bižutériu, sklo, kovy a mnoho ďalšieho. Následne nastáva proces sušenia. Obraz môžete nechať prirodzene usušiť, ale môžete ho vysušiť aj fénom na vlasy. Následne sa dá maľovať. Ja používam akrylové farby, majú dobrú kryciu schopnosť. Aj tieto farby sa takisto musia dôkladne vysušiť. Na záver patinujem obrazy aj sochy, niekedy používam vosk a vznikne krásny 3D efekt.

Angelika Klučková

Pani Klučková, ako ste sa dostali k tejto technike a čo vás inšpiruje?

Tvorím asi 4 – 5 rokov. Dostala som sa k tomu cez Stelku Kytkovú, ktorá robila kurzy paverpolu. Tých inšpirácií je viac, niečo ma zaujme, čo by som rada stvárnila a následne si to pretvorím do paverpolu.

S akými motívmi pracujete?

Ja som anesteziologická sestrička. Inšpiruje ma moja rodina, rada stvárňujem seba a svoje dievčence. Toto je pre mňa symbolické. Rada tvorím aj sochy. Na výstave mám vystavenú sošku folklórnej tanečnice, ktorá mi pripomína obdobie, keď moje dcérky tancovali vo folklórnom súbore. Toto bola moja prvá soška, ktorú som chcela vytvoriť. Vždy mám víziu, ako by to malo vyzerať a následne hľadám spôsoby, ako by sa to dalo zrealizovať.

Andrea Hlavičková

Pani Hlavičková, ako dlho tvoríte technikou paverpol art?

S touto technikou som sa stretla úplne náhodou, dá sa povedať, že omylom. Vyhliadla som si inú techniku, potom som prišla na kurz a zistila som, že nie toto som chcela robiť 😊. Ale raz si namočíte ruky do lepidla a potom už nechcete iné robiť. Tvorím touto technikou od roku 2017. Pri tvorení si človek vyčistí hlavu, uprace myšlienky.

Kde nachádzate inšpiráciu?

Inšpirácií je veľa. Na internete, na pintereste… Na výstave vystavujem obrazy, no väčšinou robím anjelov, pri nich vkladám do tvorby svoje pocity.

Predávate svoje obrazy?

Keď sa niekomu moje obrazy zapáčia, predám mu ich. Ale mám obrazy a sochy, ktoré by som určite nepredala.

Kam by ste sa chceli posunúť vo vašej tvorbe?

Už som dosiahla, čo som chcela. Pre mňa je tvorenie psychohygiena. Tvorím, keď potrebujem zo seba niečo dostať.

Stela Kytková

Pani Kytková, ako ste spomínali na vernisáži, vediete kurzy paverpolu, vďaka vám vaše priateľky začali tvoriť. Ako ste sa zoznámili s touto technikou?

S touto technikou som sa zoznámila už pred vyše 10 rokmi, keď ho jedna cestovateľka priniesla z Holandska na Slovensko. Spočiatku som chodila k nej na kurzy do Nitry, neskôr som sa sama vzdelávala, skúšala som, ako by sa dali jednotlivé materiály skombinovať. Paverpol má neuveriteľné možnosti využitia. Trochu ma trápi, že umelecká obec zatiaľ túto techniku neprijala.

Z čoho čerpáte inšpiráciu, s akými motívmi pracujete?

To je ťažká otázka… Mňa inšpiruje všetko. Môžu to byť ľudia, príroda, mesto. Fascinujú ma okamihy, ktoré by som si chcela uchovať nadlho a toto je úžasný prostriedok, ktorým to dokážem. Dokonca aj smutné emócie a zážitky ma inšpirujú, ale vždy sa snažím, aby ten výsledný obraz bol pozitívny a prinášal nádej.

Svoje obrazy aj predávate?

Paverpolových obrazov nemám veľa, iba tie, čo tu vystavujem. V súčasnosti sa venujem viac akvarelu. Keď som prišla do tej fázy, že som začala viesť kurzy paverpolu, začala som pociťovať, že som stratila určitú slobodu vo svojej tvorbe. Viesť kurzy pre správneho lektora znamená, že sa musí vedieť vcítiť do rozpoloženia kurzistov, ktorí k vám chodia, musí im vedieť pomôcť vyjadriť to, čo potrebujú. V akvareli som si vytvorila svoj uzavretý svet a tak získala slobodný priestor pre svoju tvorbu.