Recenzia: Valentína Figeľová – Džbány, košíky, medovníky

Knihovníčka Slávka odporúča:
Valentína Figeľová – Džbány, košíky, medovníky – Spoznaj naše tradície

Ako žili naši predkovia v minulosti? Ako si zaobstarávali predmety každodennej potreby? Vďaka titulu Džbány, košíky, medovníky – Spoznaj naše remeslá sa malí i väčší čitatelia dozvedia o šikovnosti remeselníkov a o postupoch, ktoré pri svojej výrobe aplikovali. Okrem samotných vedomostných poznatkov je pre nich v knihe pripravených niekoľko tvorivých aktivít. Môžu vypletať drôteného kohúta, vymotať sa zo zamotaného klbka, dotvoriť háčkovanú dečku, dostať sa z prúteného bludiska, navrhnúť vlastný vzor na modrotlačovú formu či vyzdobiť vlastnú valašku. Celkový dojem z knižnej publikácie dotvárajú ilustrácie, ktoré sú nielen esteticky zaujímavé pre deti, ale efektne zobrazujú aj jednotlivé kroky v postupoch vykonávania remesiel.

Kniha je vhodná pre každé dieťa, ktoré sa zaujíma o remeslá, tradície a život, ktorý je dnešnej dobe už tak vzdialený. Keďže text je svojou hustotou prispôsobený vekovej kategórii čitateľov, nepôsobí ťaživo a čitateľ sa pri čítaní nielen učí, ale aj zabáva.

Spomenuté remeslá v publikácii: debnárstvo, drotárstvo, gubárstvo, háčkovanie, hrnčiarstvo, korytárstvo, košikárstvo, kožušníctvo, medovnikárstvo, modrotlačiarstvo, papučiarstvo, šúpoliarstvo, valaškárstvo, výšivkárstvo.

Ukážka z knihy
Šúpoliarstvo:
„Domáca výroba úžitkových aj dekoratívnych predmetov zo šúpolia, teda z listov kukuričných klasov. Medzi tradičné výrobky patrili rohože, tašky, košíky pre deti, podložky pod hrnce, klobúky a neskôr veľmi obľúbené šúpoľové bábiky – šúpolienky.
Základným materiálom bolo šúpolie, ktorým je obalený kukuričný klas. Výrobca šúpolie vysušil a roztriedil podľa hrúbky a farby. Šúpolie sa mohlo uskladniť aj na niekoľko rokov. Tesne pred výrobou výrobca šúpolie na krátku chvíľu namočil do vlažnej vody, aby zmäklo. Z namočených listov odstrihla tvrdý okraj.
Pri pletení sa používal princíp tkania. Vznikali jednoduché, ale aj zložitejšie vzory. Šúpoľový špagát musel byť vždy vlhký, aby sa dal tvarovať a prevliekať. Na oboch koncoch šúpolie trocha zastrihla a natrhala na malé prúžky. Prúžky šúpolia stáčala a následne napájala na točenú priadzu, špagát. Pri pletení sa používal drevený rám, kopyto alebo forma, podľa výrobku, aký mal vzniknúť. Upletený výrobok sa nechal schnúť na forme.
Suchý výrobok sa ešte síril alebo farbil. Sírením sa šúpolie vyčistilo a vybielilo. Na farbenie sa používal vývar z rastlín, neskôr farby. Šúpoľové bábiky, ktoré slúžili ako hračky pre deti, sú azda najznámejším výrobkom zo šúpolia. Bábika sa vyrábala skladaním a zväzovaním listov šúpolia (74-77).“