Rozhovor s Michaelou Zamari

Michaela Zamari je mladá slovenská autorka romanticko-erotických románov: Posledný džentlmen, Šéf môjho šéfa, Šéfom môjmu šéfovi, Osud nevyjednáva, Krízový plán, Rozhodnutie, Priznanie a Nebol si v pláne. Spolu s Bajou Dolce jej vyšiel titul Nasleduj ma. Kniha Azaelov pád bolo mierne žánrové vybočenie, ktoré vzniklo vďaka spolupráci piatich autoriek. Michaela Zamari okrem beletrie vydala zaujímavý titul Zákulisie samovydávania alebo ako si vydať knihu. Keď nepíše, tak číta, podporuje slovenskú komunitu autorov, venuje sa svojim sledovateľom alebo je na niektorej zo svojich cestovateľských ciest.

Miška, pred nejakým časom si ukončila spolu s Bajou Dolce svoju prvú besedovú tour po Slovensku. Čo pre teba znamenala a čo najsilnejšie si na nej zažila?

Znamenala pre mňa viac, než by som si vôbec dokázala predstaviť. Bolo to niečo neopísateľné. S Bajou sme navštívili osem miest, kde sme sa stretli s čitateľmi, a hoci niekde bolo štyridsať ľudí a inde ani nie desať, každé stretnutie bolo čarovné. Tých silných momentov bolo viac. Jeden sa udial hneď na našej prvej zastávke v Seredi, keď za nami po besede prišla mamička aj so svojou dcérou, vyzerali ako krásne sestry a porozprávala nám príbeh. Vraj ona ako dieťa zanevrela na knihy, pretože jej mama veľa čítala a knihy uprednostňovala pred časom stráveným s rodinou. Jednostaj chcela čítať a ona to nechápala, keď chcela ísť na prechádzku a podobne. A až jej vlastná dcéra ju priviedla naspäť ku knihám, keď jej predstavila moje a Bajine knihy s vyhlásením – toto si musíš prečítať. Od dojatia som nevedela, čo povedať a nikdy na tento príbeh nezabudnem.

esedy boli zamerané na titul Nasleduj ma, ktorý dýcha nielen exotikou, ale i vážnejšími témami. Čo všetko sa ním malo povedať verejnosti? Zamýšľali ste ním aj niečo zmeniť?

V kútiku duše sme dúfali, že zmenia pohľad na život k lepšiemu aspoň jednému čitateľovi. Podľa doterajších recenzií vieme, že sa nám to čiastočne darí. Snažili sme sa zasadiť do príbehu rôzne otázky súvisiace s ekológiou, s vplyvom sociálnych sietí či s nadhľadom, ktorý môže v zásadných životných situáciách zohrať úlohu fatálneho rozhodcu. Napr., že na každý problém sa dá pozerať z viacerých uhľov a tie najvzácnejšie veci sú zadarmo. Nič z toho sme nechceli čitateľovi vnucovať, preto môže nazrieť do hlavy hlavným postavám a sám sa rozhodnúť, čo si z toho odnesie. My dve, autorky, sme si odniesli viac, než sme čakali, preto, ak niektoré z posolstiev knihy zasiahnu aj širšiu verejnosť, misia bude nadmieru úspešná.

Nebol si v pláne je jeden z letných románov, ktorý určite spríjemnil nejednému čitateľovi toto leto. Ako vyzeralo to tvoje?

Pre mňa sa bude navždy spájať s Nasleduj ma tour a besedami, aké som predtým nezažila. Síce sme minulý rok so spoluautorkami krstili knihu Azaelov pád v Panta Rhei, tiež spoločný projekt, kde sme si s Bajou prvýkrát vyskúšali spoluprácu takýchto rozmerov, no naše besedy boli v čomsi iné, intímnejšie, osobnejšie. Okrem nich som absolvovala zopár výletov s rodinkou, navštívila som aj krásnu Oravu, kde sme sa s knihou nedostali. Momentálne pracujem na ďalšej knihe, takže leto sa mi bude spájať aj s ňou. A možno aj so zážitkami, ktoré neskôr použijem v iných knihách…

Patríš medzi veľmi aktívne autorky. Ako zvládaš zosúladiť prácu, písanie a svoj voľný čas?

Pracujem na tom už niekoľko rokov, a tak sa zdá, že tento rok som konečne našla harmóniu, i keď ešte si pod tým netreba predstavovať pokojnú jogínsku polohu. (smiech) Veľa voľného času venujem knihám, to je pravda, ale je to niečo, čo ma napĺňa, preto to neberiem ako prácu v pravom slova zmysle a svoju oficiálnu prácu beriem nielen ako hlavný zdroj príjmu, ale aj príjemné rozptýlenie, aby sa mi knihy nesprotivili. Môžem povedať, že som spokojná s aktuálnou situáciou a najviac ma poháňa skutočnosť, že hocikedy môžem povedať „dosť“ a pokojne si dať pauzu. Za posledné roky mám nadrobené tak, že keby som na rok so všetkým sekla, svet sa nezrúti. A síce aktuálne necítim potrebu spraviť to, je fajn vedieť, že by bolo v poriadku, keby k tomu prišlo a moja hlava by potrebovala prestávku. Čitateľov by to asi nepotešilo, rukopisy nadrobené nemám, námety sú zálohované iba v hlave, ale som si istá, že v konečnom dôsledku by z mojej prestávky skôr či neskôr čerpali aj oni. 🙂

Máš rituály, ktoré ti spríjemňujú tvorbu?

Jediný rituál, ktorý sa snažím dodržiavať je pravidlo – píš keď chceš, lebo nič z toho nemusíš. Nezodpovedám sa edičnému plánu nejakého vydavateľstva, čitateľom nesľubujem, že niečo vydám, len že urobím maximum, aby som tie hlavné postavy dostala z hlavy, a moje živobytie zatiaľ nezávisí od kníh. Preto píšem pre radosť. A teda aj preto, že inak by som sa z tých postáv zbláznila. (smiech) Niekedy rukopis neotvorím aj niekoľko dní či týždňov, inokedy viem súvisle písať týždeň v kuse, no aj to nie od rána do večera. Občas mám písanie celý deň v hlave, ale k počítaču si sadnem až o desiatej večer. A v noci ho vypnem s dobrým pocitom, že tých dvadsať, desať či dve strany stáli za to. Kebyže to prestane byť zábava, asi by ma ani čitatelia neprinútili sadnúť si na zadok a písať. Moja povaha potrebuje slobodu. A keď môže robiť, čo chce, robí to naplno.

Svoju premiéru si mala už aj na českom knižnom trhu. Líši sa český čitateľ od toho slovenského?

Je iný najmä v tom, že keď si žiada voľné pokračovanie príbehu, nemôžem mu to splniť na počkanie. Ide o úplne iný trh, kde som vstúpila pomocou vydavateľstva, ktoré mi preložilo do češtiny knihu Rozhodnutie, ale v kníhkupectvách novinku zatieni oveľa väčšie množstvo vydaných kníh ako u nás na Slovensku.

Čo chystáš pre svojich čitateľov do konca kalendárneho roka?

Chystám sa urobiť maximum, aby som ich potešila ešte jednou knihou. Tentoraz však nezáleží vydanie iba odo mňa, preto opäť nič nesľubujem. Nič to ale nemení na tom, že sa neviem dočkať, čo na ňu čitatelia povedia. Ide o najosobnejší príbeh, aký som kedy napísala a trvalo mi vyše šesť rokov, kým som sa vrátila k rozpísanému rukopisu, čo hovorí samo za seba. Bude to zrejme po dlhšej dobe zasa tučko, lebo pôjde o príbeh, ktorý zachytáva šestnásť rokov v živote hlavných hrdinov. Držte mi palce!

Za rozhovor ďakujeme Michaele Zamari.