Rozhovor s prekladateľkou Editou G. Chrenkovou

Edita G. Chrenková je novozámocká rodáčka, držiteľka Ceny Mateja Bela za literárnu činnosť a celoživotné dielo, od roku 2006 je Čestnou občiankou mesta Nové Zámky. Stala sa uznávanou lexikografkou, redaktorkou slovníkov, prekladateľkou, publicistkou a neskôr i poetkou. Vydala štyri dvojjazyčné básnické zbierky venované rodnému mestu. Hoci vďaka svojej znalosti cudzích jazykov precestovala svet, vždy ju to ťahalo do Nových Zámkov.

Pani Chrenková, narodili ste sa v roku 1936 v Nových Zámkoch. Ako si spomínate na svoje detstvo? Čo vás v detstve formovalo?

Formoval ma život v rodine, láska, ktorá tam vládla. Za dobré vysvedčenie som vždy dostávala knižku. Otec ma zobral do kníhkupectva, ktoré bolo zároveň antikvariátom. A tam som si našla úplne náhodou jednu čiernu knihu, vytiahla som ju a bol to slovník cudzích slov. Mala som vtedy asi 9 rokov. Otvorila som ten slovník a fascinovalo ma to. Som presvedčená o tom, že to bolo to, čo mi nasmerovalo celý život.

Po maturite ste pokračovali v štúdiách v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde ste získali diplom z maďarčiny a ruštiny. Prečo ste si vybrali práve tieto jazyky?

Nevybrala som si ich, ale okolnosti ma donútili. Maďarčinu som vedela a chcela som študovať nemčinu. Ale bol veľký výber študentov a nemecky som aktívne natoľko nevedela, aby som rozumela prednáškam. Tak mi zostala kombinácia maďarčina – ruština. Slovenčinu som ovládala veľmi dobre, mala som z nej samé jednotky. Bola som nakoniec veľmi rada, lebo som využila všetko, čo som vedela. Redigovala som maďarsko-slovenské slovníky aj opačne, aj rusko-slovenské a opačne. Chcela som tretí jazyk taliančinu, ale nedalo sa, tak som tajne chodila na talianske prednášky, a aj to som neskôr zužitkovala v lexikografii.

Celý svoj produktívny život ste pracovali v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v redakcii cudzích jazykov ako redaktorka maďarsko-rusko-taliansko-slovenských slovníkov. Prečo je podľa vás znalosť jazykov taká dôležitá? Čo pre vás znamenala znalosť toľkých jazykov?

Hovorí sa, že koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. Tento výrok podpisujem naplno. Nejde len o znalosť jazyka, vďaka ovládaniu cudzích jazykov si človek rozšíri obzory, spozná kultúru a život iných ľudí, a to je niečo veľmi dôležité. Ja som vďaka jazykom spoznala krásne krajiny, každý rok som chodila do Moskvy, do Budapešti a niekedy sa mi podarilo aj do Talianska.

Pracovali ste ako prekladateľka, publicistka, publikovali ste knižné anotácie, literárne kritiky, odborné posudky a recenzie v slovenskom a maďarskom jazyku. Ktoré texty sa vám najľahšie prekladali a ktoré vám robili problém?

a som prekladala odborné texty, najmä jazykovedné, filozofické, psychologické. Robila som aj kritiky prekladov iných ľudí, to bolo náročné, ale robila som to rada. Publikovala som aj literárne kritiky, ktoré vychádzali v časopise Kultúrny život a Literárny týždenník. Chodila som na maďarské knižné veľtrhy, mala som odtiaľ jedno vydavateľstvo slovníkov, ktorí mi dávali ich knihy, aby som o nich u nás napísala. Publikovala som recenzie o slovníkoch do Új Szó a ľudia potom tie slovníky kupovali. Robila som im reklamu 😊.Dostala som od nich krásne veľké slovníky. Takéto veci som na dôchodku robila oveľa viac, ako počas pracovného života.

Vydali ste štyri básnické zbierky venované rodnému mestu. Čo pre vás znamenajú Nove Zámky?

K Novým Zámkom sa mi viaže celý môj život od detstva až po starobu.

Za svoju tvorbu ste získali rôzne ocenenia. Cenu Mateja Bela (2004), Cenu Lajosa Turczela (2014), od roku 2006 ste Čestnou občiankou mesta, v roku 2019 vás Literárny Fond vyznamenal cenou Mateja Bela za celoživotné dielo. Čo vo svojom živote považujete za najväčšiu výhru?

Že tu môžem byť v mojom meste a stretnúť sa s ľuďmi, ktorých poznám a zoznámiť sa s novými ľuďmi, ktorí majú záujem o poéziu.

Ďakujeme za rozhovor.