Rozhovor s občianskou aktivistkou Zuzanou Hozlárovou

Zuzana Hozlárová je novozámocká rodáčka, ktorá sa už niekoľko rokov intenzívne venuje rozvoju občianskej spoločnosti či právam študentov, ktorých zastupuje ako predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl. Vďaka svojej húževnatosti a pracovitosti sa jej podarilo dostať sa do štruktúr EÚ. Už ako 21-ročná sa stala delegátkou SR pre Európsky dialóg s mládežou 2020/2021 a dodnes pôsobí ako delegátka SR na Konferencii o budúcnosti Európy. O jej živote, úspechoch a plánoch do budúcna sa dočítate v rozhovore.

Zuzana, aké ste mali detstvo? Vnímali ste potrebu pomáhať druhým už v detstve?

Potrebu pomáhať druhým som od detstva veľmi intenzívne cítila od mojej maminy, ktorá mi vštepovala, že je veľmi dôležité starať sa o naše okolie. Mojou filozofiou je, že ak vidím nejakú neprávosť, alebo ak som s niečím nespokojná a nikto iný to nemení, vezmem to do vlastných rúk a zmením to ja. Nebolo to však týmto smerom od začiatku poňaté, ja som to rozvíjala skôr v hudbe, v rodine sme všetci hrali na nejaké nástroje, chodievali sme spievať do Matičiarika, hrať na husle do orchestra.

Predpokladám, že práve preto ste si vybrali ako strednú školu konzervatórium?

Áno, presne tak, hudba ma veľmi lákala, preto som sa vybrala touto cestou. Ja som bola päť rokov na cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, kde som vyštudovala operný spev a spravila som si aj druhé konzervatórium počas vysokej školy – hru na harfe.

Kam viedli vaše kroky po strednej škole?

Keď som končila strednú školu, stala sa vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice a ja som cítila, že niečo je s tým potrebné robiť. Vtedy sme organizovali aj protesty Za slušné Slovensko, blížili sa voľby do parlamentu a bola tam extrémistická strana, proti ktorej som organizovala protesty aj v Nových Zámkoch a cítila som, že to je niečo, čo ma veľmi baví a že chcem ísť týmto smerom. Takže som sa rozhodla, že nebudem už ďalej študovať hudbu a išla som študovať na Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, pričom na bakalárskom stupni som vyštudovala európske štúdiá a momentálne študujem na magisterskom stupni odbor verejná politika. Keď som nastúpila do prvého ročníka na vysokej škole, začala som študovať aj prvý ročník na konzervatóriu. Študovala som teda dve školy súbežne.

Ako ste sa dostali k európskym záležitostiam?

Na začiatku prvého ročníka na vysokej škole som sa prihlásila do projektu, ktorý vypísala EÚ a volal sa Európsky dialóg s mládežou. V tej dobe som už bola zvolená do valného zhromaždenia Študentskej rady vysokých škôl. Bolo to pred Vianocami, bola som doma a posledné, čo som mala chuť robiť bolo písať eseje do tohto projektu. Mala som od toho nulové očakávania, že by sa to podarilo. Nakoniec to vyšlo, asi zavážilo to, že sa mi podarilo urobiť dojem na osobnom pohovore. O rok nato prišla Konferencia o budúcnosti Európy, kedy vlastne na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí prišla informácia, že sa bude konať táto konferencia a treba vyskladať národnú delegáciu. V tej delegácii mali byť dvaja ľudia za ministerstvo, traja ľudia za národnú radu a jeden občiansky zástupca, čo teda v tom čase povedalo ministerstvo, že tam chcú mať niekoho mladého. Zástupcovia ministerstva sa následne ozvali Rade mládeže Slovenska, či majú niekoho mladého, kto vie po anglicky a vie reprezentatívne rozprávať a vtedy si oni na mňa spomenuli, že jasné, máme tu Zuzku, a že teda vám ju pošleme. A tak som išla na ministerstvo zahraničných vecí, kde sme sa dohodli, že o 2 týždne máme ísť do Lisabonu a odtiaľ do Štrasburgu, čo síce bolo strašné náročné, ale nakoniec sa to podarilo. Nakoniec sa to tak vyvrbilo, že za Slovenskú republiku tam neprišiel nikto, iba ja. Čiže ja som vlastne mala príhovor dva týždne nato v Európskom parlamente. Odvtedy sme mali 8 plenáriek a na každej plenárke som rozprávala za Slovensko, vždy k inej téme, pričom som sa pripravovala na tie príhovory sama na základe dát, ktoré máme na Slovensku. Zatiaľ čo moji spolužiaci si po skúškach išli sadnúť do baru, ja som po víkendoch písala príhovory do Európskeho parlamentu. Ani by mi nepadlo, že by mi to mohlo byť ľúto, mala som v tej dobe 21 rokov a rozprávala som v Európskom parlamente. Myslím si, že tá Konferencia o budúcnosti Európy ma v živote najviac posunula. Stretávala som sa tam s politikmi, o ktorých sa doma učíme, sledujeme ich v médiách a nielen v pléne, kde sedíte 13 hodín, ale potom, keď idete na tú kávu do tej kaviarne alebo do jedálne, tam sa robia tie najväčšie rozhodnutia. Preto treba vedieť jazyky, lebo oni nerozprávajú bežne po anglicky, ale po francúzsky alebo nemecky. To obdobie bolo veľmi vyčerpávajúce, ale nemenila by som ho za nič.

Tento rok v júni budete skladať štátnice. Kam plánujete ísť po škole?

Je veľa inštitúcií vo svete, ktoré ma lákajú. Po škole plánujem ísť ešte na rok na stáž do zahraničia. Ale určite sa na Slovensko vrátim, pretože mojím cieľom je robiť niečo prospešné pre našu krajinu.

Ďakujeme za rozhovor.