Rozhovor s autorom Jozefom Banášom

Jozef Banáš je scenárista, spisovateľ, jeden z najprekladanejších a najpredávanejších slovenských autorov. Je vášnivý cestovateľ, zážitky zo svojich ciest z východu úspešne pretavil do svojich cestopisných románov. Ako sám tvrdí, najväčšiu radosť má z toho, keď vidí, že ľudia čítajú jeho knihy.

Pán Banáš, napísali ste už 19 kníh, ste autorom viacerých filmových a divadelných scenárov. Na vašej stránke máte uvedené, že ste sa vo svojich 50 rokoch stali profesionálnym spisovateľom. Dovtedy ste nepísali? Čo vás priviedlo k písaniu?

Písal som samozrejme aj za starého režimu, napísal som vtedy štyri televízne inscenácie a jeden film. Divadelné scenáre som písal až neskôr. To sú všetko veci, ktoré neboli politické. Ešte aj dnes to vysielajú v televízii. Občas mi príde 40 eur za to, že hrali moju hru na druhom programe Slovenskej televízie v sobotu ráno o druhej😊. Písal som, no ale tak viete ako. Človek sa oženil, rodina… Študoval som na vysokej škole zahraničný obchod, tak som robil to. Písal som popri práci. Byť spisovateľom bol môj detský sen, od útleho detstva som to chcel a tak som písal rôzne krátke poviedky, básničky. Celý život som o tom sníval a tento sen sa mi splnil, keď som mal 58 rokov.

Vo svojom portfóliu máte rôzne žánre – poéziu, prózu, literatúru faktu. Na základe čoho si vyberáte, čomu sa budete aktuálne venovať?

Čo sa týka poézie, napísal som len jednu knihu. To je taká výnimka. Kamila Peteraja som ubezpečil, že sa nemusí báť, že viac už nebudem písať básne😊. Tú poéziu som napísal, keď sme mali s manželkou 30. výročie sobáša, ona to aj ilustrovala. Ja mám najradšej také knihy, ktoré človeka povzbudia. Tomáš Baťa hovoril, že každý spisovateľ by mal písať len také knihy, ktoré človeka povznášajú. Ja sa o to snažím, či to už boli tie kódy (Kód 1, Kód 7, Kód 9 pozn. red.), alebo biografické knihy o Dubčekovi, Štefánikovi. Tie politické romány – Zóna nadšenia, Sezóna potkanov, Karneval krýs, píšem vtedy, keď sa už naozaj nemôžem

pozerať na to, čo sa okolo nás deje. Nepíšem ich s nejakou radosťou a mám pocit, že tento posledný – Karneval Krýs, je už jeden z posledných s touto politickou témou.

Vo svojich knihách Kód 1, Kód 7, Kód 9 a Nádherná smrť v Altaji sa venujete dobrodružným cestám svojich hlavných hrdinov v Tibete, Nepále, Kašmíre a Bhutáne a Altaji. Prečo ste si vybrali práve tieto miesta? Viete si predstaviť, že by ste tam žili?

Veľmi dobrá otázka. Veľmi dobre si to viem predstaviť. Mám pocit, že v minulých životoch som tam niekde žil. Mňa to aj vnútorne ťahá na ten východ. V Indii som bol desaťkrát. Pochodil som všetky himalájske krajiny, no nie ako horolezec, ale ako spisovateľ. Našťastie som celkom dobre jazykovo vybavený, takže sa viem s tými ľuďmi aj porozprávať. Moje romány nie sú len cestopisy, ale vážne príbehy s takými ezoterickými duchovnými témami. V románe Kód 9, čo je jeden z najúspešnejších románov slovenskej literatúry, z ktorého sa predalo 58 tisíc kusov, porovnávam jednotlivé náboženstvá, postavenie ženy v jednotlivých

spoločnostiach. V knihe Kód 1 hľadám Krista v Indii, kniha Kód 7 je o boji dobra a zla v Butháne, čo je najšťastnejšia krajina na svete. V každej knihe je aj nejaké posolstvo.

Zaujímavý je aj váš román Nádherná smrť v Altaji. V tomto diele hlavný hrdina Martin rieši s vysokoškolským profesorom práve na tomto mieste otázky zmyslu života a smrti – konkrétne ľudskú pýchu, ego, žiadostivosť a strach. Čo podľa vás chýba dnešnému človeku? Kedy by bol dnešný človek šťastnejší?

No musíme rozoznávať dnešného človeka našej západnej civilizácie a človeka východnej civilizácie. A tu už máte skoro odpoveď. Naša západná civilizácia a bohužiaľ aj kresťanstvo – to Kristovo nádherné učenie zmaterializovalo. To, čo nám ukazujú predstavitelia katolíckej cirkvi, je čistý materializmus. Nám v západnej civilizácii chýba viac duchovna. To, čo sa teraz deje okolo nás, je obrovská kríza materializmu. Chýba nám viac sa zamyslieť, vstúpiť dovnútra do seba, byť viac asertívny, vnímať viac ľudí okolo seba. My sa tu všetci naháňame, stále len o úspechu hovoríme, o tom, kto bude prvý, rýchlejší, bohatší, slávnejší… Ale nehovoríme o tom, kto bude šťastnejší. V Bhutáne sú najšťastnejší ľudia na svete, ale zďaleka sa nemajú tak materiálne dobre, ako my. Chýba nám teda viac duchovných hodnôt.

Veľmi úspešné boli aj vaše životopisy o podnikateľovi a sociálnom reformátorovi Tomášovi Baťovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Prečo ste si vybrali práve ich a ako dlho vám trvalo napísať tieto biografie?

Lebo sú to ľudia, ktorí idú pozitívnym príkladom. My, Slováci sme malý národ, Maďarov je 10 miliónov, no z pohľadu Indie je to úplne jedno. Chcem dávať pozitívny príklad, a preto píšem o týchto ľuďoch. Hoci bol Baťa česko-slovenský podnikateľ, zanechal vážnu stopu aj na Slovensku. Preto píšem o týchto ľuďoch, aby sme si toto naše, podľa môjho názoru dosť nízke sebavedomie

pozdvihli, aby sme si uvedomili, že aj my máme veľkých a významných ľudí.

Je o vás známe, že ste scestovaný, sčítaný človek. Ako by ste charakterizovali sám seba?

Úplne normálne😊. Som normálny človek, otec rodiny, záhradkár, športovec a popritom píšem knihy. Áno, som najprekladanejší autor, patrím medzi najpredávanejších autorov, ale najväčšiu radosť mám z toho, keď vidím, že ľudia čítajú moje knihy.

Aké sú vaše plány na nasledujúce obdobie?

Už pracujem s veľkým nadšením na novom biografickom románe o Aurelovi Stodolovi. To bol Slovák, ktorý učil Aberta Einsteina, ale to tu o ňom nikto ani nevie. Vieme o ňom málo, lebo väčšinu života prežil vo švajčiarskom Zürichu. To bude práca asi tak na dva roky. Keď píšete takéto biografické romány, musíte veľa študovať, čítať archívy – našťastie mám veľmi dobrú jazykovú výbavu. A potom mám ďalšie veľké plány😊. Inšpirovala ma moja vnučka. Keď jej rozprávam zážitky z detstva, počúva s otvorenými ústami. Je mi veľmi ľúto tých detí, ktoré dnes sedia pri počítačoch a joystickoch. Moja mama bola bratislavská Maďarka, otec bol Slovák z Kysúc a leto sme vždy trávili na Kysuciach. Čiže som mal možnosť zažiť to dedinské aj mestské detstvo. A toto idem spracovať.

Ďakujeme za rozhovor.

Od autora si v našej knižnici môžete vypožičať tituly: Idioti v politike, Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka!, Kód 9, Sezóna potkanov, Posledná nevera, Kód 1, Velestúr, Dementi, Kód 7, Somár je Švajčiar, Prebijem sa!, Nádherná smrť v Altaji, Som Baťa, dokážem to!

Natália

Prečítajte si všetky články od: Natália Nagyová

Zdriaďovateľom knižnice je Nitriansky samosprávny kraj Mesto Nové Zámky InfoLib Fond na podporu kultúry národnostných menšín Fond na podporu umenia Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči Knižnično-informačný systém DAWINCI InfoGate Partnerská knižnica Národnej rady SR Sídlo je prístupné podľa štandardov Blind Friendly