Rok Ľudovíta Štúra
Rok 2025 bol vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Začal sa 12. januára 2025 a končí sa 12. januára 2026. Je príležitosťou uctiť si odkaz Ľudovíta Štúra a jeho neoceniteľný prínos pre slovenský národ.
Knižnica ponúka čitateľskej verejnosti knihy, ktoré má vo svojom knižničnom fonde: diela Ľudovíta Štúra, biografie a životopisné romány o ňom, jazykovedné diela a sprievodcu jeho expozíciou v Modre. Knihy sú vyčlenené na jednotlivých oddeleniach knižnice a pripravené k vypožičaniu. Na webovej stránke knižnice, v časti edičná činnosť, sa nachádza výberová bibliografia Ľudovít Štúr (1815-1856) pokračovateľ jazykovedných snáh.
Od 1. marca 2025 si návštevníci knižnice budú môcť prezrieť výstavu v priestoroch knižnice na 1. poschodí. Pre čitateľskú verejnosť bude počas marca pripravený online kvíz Literárne pátranie – Ľudovít Štúr a štúrovci. O živote a diele Ľudovíta Štúra knižnica pripravuje prezentáciu určenú pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy.
Ľudovít Štúr bol kľúčovou osobnosťou slovenských národných dejín 19. storočia. Pochádzal z učiteľskej rodiny, ovládal viacero jazykov, študoval rétoriku a poetiku, filozofiu, právo, modernú jazykovedu a históriu. Už od študentských čias bol členom Spoločnosti česko-slovenskej pri Evanjelickom lýceu v Bratislave a zúčastňoval sa zasadnutí uhorského snemu v Bratislave. Krátko pôsobil ako hospodársky úradník na Zayovskom panstve v Uhrovci, potom sa stal námestníkom profesora Juraja Palkoviča na Evanjelickom lýceu v Bratislave na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Prednášal dejiny všeslovanskej literatúry, gramatiku a históriu. Popritom vyvíjal intenzívnu literárnu, jazykovednú, redakčnú, kultúrno-osvetovú a politickú činnosť. Pod jeho vedením sa sformovala mladá generácia vzdelancov – Štúrova škola. Štúrovci zakladali nedeľné školy i ochotnícke divadelné krúžky.
Vrcholom diela Ľudovíta Štúra a jeho druhov bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny na fare v Hlbokom v roku 1843. Štúr, Hurban a Hodža sa dohodli na novej kodifikácii slovenského spisovného jazyka na základe stredoslovenského nárečia. Ľudovít Štúr mal blízky vzťah s Máriou Pospíšilovou a s Adelou Ostrolúckou. Po smrti brata Karola, ktorý mal sedem detí, sa presťahoval v roku 1851 do Modry, aby sa vedel o deti postarať. Venoval sa literatúre a vede, súkromne vyučoval. Mal rád prechádzky v prírode, poľovačky a práve jedna z nich v roku 1855 sa mu stala osudnou. Výstrelom z pušky sa smrteľne zranil do nohy a na následky otravy krvi zomrel 12.1.1856 v Modre.
Diela: Dumky večerní (cyklus básní), Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839 (cestopis), Starý a nový věk Slovákû (polemický spis v staročeštine), Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov (národno-obranný spis napísaný anonymne v nemeckom jazyku), Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Devätnáste storočiemaďarizmus (napísané a vydané v nemeckom jazyku), Náuka reči slovenskej, Slovanstvo a svet budúcnosti (filozofické dielo napísané a vydané v nemeckom a ruskom jazyku), O národních písních a pověstech plemen slovanských (spis), Spevy a piesne (básnická zbierka).
