Natália Kuľková je autorka kníh pre deti, vyštudovaná pedagogička, editorka a redaktorka v knižnom vydavateľstve. Detské knihy sú jej veľkou vášňou, fantázia a tvorivosť ju sprevádzajú už od detstva. Vo svojej tvorbe spája hravé verše, humor, vôňu čerstvo upečených dobrôt a lásku k prírode. V jej knihách nachádzajú deti príbehy, ktoré nielen zabávajú, ale aj učia a podnecujú zvedavosť. V rozhovore nám prezradila, ako sa zrodili jej knižné príbehy, čo ju inšpiruje a na aké novinky sa môžu deti tešiť.
Aké knihy ste najradšej čítali v detstve? Mala niektorá z nich vplyv na to, že ste sa stali spisovateľkou?
Prvá kniha, ktorú som začala čítať a zásadne ma ovplyvnila, bola Maľovaná abeceda od Jána Smreka. Bola plná vtipných básničiek a čarovných ilustrácií Vladimíra Machaja. Mala som asi šesť rokov, keď sme si ich s mamkou čítali. Tak veľmi sa mi páčili, že som sa naučila všetky naspamäť. Spomínam si, že som mala rada aj knihy od Daniela Heviera, zvykla som si vtedy čítať jeho knihu Futbal s papučou. Rovnako som milovala knihy od Pavla Dobšinského Trojruža a Zakliata hora, kde boli nádherné ilustrácie od Igora Rumanského a Ľudovíta Fullu. Spomínam si aj na staručkú detskú knižku z knižnice môjho otca, ktorú som hltala a mala názov Stolček, prestri sa od Jakoba a Wilhelma Grimmovcov s ilustráciami Běly Kolčákovej.
Dočítala som sa o vás, že ste vyštudovaná pedagogička. Aj učíte?
Študovala som na Pedagogickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave, no učeniu sa nevenujem. Vždy ma veľmi bavila slovenčina, tvorba textov a básní, a asi aj vďaka tomu sa mi podarilo získať prácu redaktorky v rôznych časopisoch. To potom nasmerovalo moju ďalšiu cestu do inej krásnej oblasti, ktorej sa venujem a mám ju rada. Momentálne popri tvorbe svojich detských kníh pracujem ako editorka a redaktorka v knižnom vydavateľstve, aj keď srdcom som možno stále tak trošku pedagóg a veľmi rada sa dobíjam láskou a dobrou energiou detí na besedách v školách, škôlkach či v knižniciach.
Aké detské knihy najradšej čítate?
V práci veľa čítam, veľa sa zamýšľam nad textami a snažím sa autorom radiť, čo by mohli zmeniť či upraviť, aby budúca kniha ešte viac zaujala malého čitateľa. Vždy uvažujem aj o výtvarnom stvárnení knihy, o umelcovi, ktorý by ju dokázal vyšperkovať. Keď boli moje dievčatá malé, bola som zberateľkou detských kníh a kupovala som im všetky tie, ktoré sa mi páčili nielen vizuálne, ale obsahovali aj nejaké posolstvo či mali nejakú výpovednú hodnotu, prípadne sme sa vďaka nim niečo nové učili. Spomínam si napríklad na detskú knihu s príbehmi o bylinkách, knihu o záhradke a pestovaní rôznych druhov ovocia a zeleniny, mali sme rozličné knihy o zvieratách… Neskôr, ako rástli, prišli na rad typické dievčenské knihy a mladšiu dcéru veľmi očarili komiksy.
Detské knihy sú moja láska a stále som ich veľkou zberateľkou a niekedy si detské knihy, ktoré ma zaujmú, objednávam aj zo zahraničia. Dokonca som mala tú česť párkrát sa ocitnúť aj na medzinárodnom festivale detských kníh v Bologni, kde sú vystavené detské knihy z celého sveta. Je úžasné vidieť, čo všetko sa číta a tvorí vo svete, aké sú tie knihy rozmanité a aké množstvo skvelých a talentovaných autorov, ilustrátorov a dizajnérov na nich pracuje.
Veľa vašich kníh je spojených s témou jedla, pečenia, záhrady. Čo vás priviedlo k tomu, že píšete detské knihy s touto tematikou?
Jedlo, pečenie, záhrada, príroda a ešte by som pridala aj šport, hudbu a výtvarné umenie. Tieto oblasti ma veľmi inšpirujú pri tvorbe kníh. Milujem dobré jedlo, rada varím a pečiem, venujem sa záhradke, rôznym športom, som zbláznená do hudby a veľmi obdivujem výtvarníkov. Pred pätnástimi rokmi, keď som bola na materskej dovolenke, som vytvorila svoj foodblog, na ktorom som uverejňovala vlastné recepty a fotky jedál, popritom som začala uvažovať nad vlastnými detskými knihami, tvoriť prvé detské básne a pomaly si plniť sen. A ešte by som pridala ďalšiu obľúbenú tému a tou sú Vianoce. Napísala som dve vianočné knihy – prvá je Vianočná besiedka (2022) a druhá Vianočná cukráreň (2024) a kdesi v kútiku duše túžim po ďalšej.
Vianočná besiedka je trošku iná, nie je o jedle ani o záhradke. Priblížite nám jej príbeh?
Je to príbeh o deťoch, ktoré chcú na vianočnej besiedke zažiariť pred svojimi najbližšími, je o ich húževnatosti a chuti naučiť sa tancovať a prekonať strach a trému pred obrovským publikom. Chcela som, aby sa deti vďaka nej naučili aj rozpoznávať rôzne hudobné nástroje, tešili sa zo spevu a tanca, navzájom si pomáhali a pochopili, že sa vždy treba pokúsiť zabojovať a nevzdávať sa. A skvelá ilustrátorka Katka Gasko v nej vizuálne vystihla presne to, čo som si priala, za čo som jej veľmi vďačná.
V knihe Maškrtky zo záhradky (2023) nájdu deti vtipné a rytmické básničky o ovocí a zelenine, ktoré pomáhajú malým čitateľom spoznávať nové chute. Máte od rodičov detí spätnú väzbu, že deti vďaka vašim veršom ochutnali niečo nové?
Priala som si, aby vďaka nej malí čitatelia spoznávali nielen nové chute, ale naučili sa aj rozoznávať nové a nepoznané druhy ovocia a zeleniny. A tiež som chcela, aby sa pri mojich básničkách zabávali. Verím, že tomu dopomohli aj vtipné ilustrácie talentovanej Zuzky Dreadky Krutej. Rodičia reagovali veľmi pozitívne a deti na besedách takisto.
Aké jedlá ste v detstve nemali rada vy, ale ani vaše deti? Ako ste sa s danými potravinami skamarátili?
Spomínam si, že som nemala až tak v láske fašírky, tekvicový a šalátový prívarok. A tiež som nemala rada vajcovú polievku zo školskej jedálne. Inak som zjedla asi všetko. Moje dievčatá musím pochváliť, doma jedli ukážkovo. Odmalička sme im vyvárali všetko možné. Možno pomohlo aj to, že som sa snažila o pestrosť a servírovanie lahodiace oku, aby tie jedlá nielen výborne chutili, ale aj na tanierikoch dobre vyzerali a aby aj očká papkali.
Básničky na spapanie (2021) je názov knižky plnej veršovaných príbehov o jedle a varení. Ktorá básnička je vašou najobľúbenejšou a prečo?
Moja srdcovka je básnička Majkin kváskový chlebík, lebo v ňom píšem o svojej mame, Majkove volské oko som zas venovala svojmu mužovi, Cestoviny od Maríny staršej dcére, Makovú bábovku mladšej dcére… Každá básnička má v názve jedlo a krstné meno. Špeciálna vec sa podarila fantastickej ilustrátorke knižky Žanetke Aradskej, ktorá sa rozhodla v básničke o starenke a rizote stvárniť úžasného človiečika, známu babičku Blue Grandma, ktorá sa tomu veľmi potešila. Pri viacerých z nich ma inšpirovali moji blízki a známi, ale pssst, niektorí o tom ani nevedia.
Ako tvoríte básničku pre deti? Vymyslíte najprv rytmus a rým, alebo konkrétny nápad či postavičku, napríklad limetu Alžbetu či mango tancujúce tango?
Najskôr ma musí kopnúť múza. U mňa je to tak, že nie každý deň srším kreativitou. Niekedy to jednoducho nejde a radšej si dám pauzu. Skúšam to potom na ďalší deň, napíšem pár riadkov, a keď som správne nakopnutá, už to ide. Tvorba básní u mňa trvá mesiace, niekedy aj roky. Stále sa k nim priebežne vraciam a uvažujem nad ešte lepším slovíčkom či pointou.
Dôležitý je nápad, ale ešte pred ním musím vedieť, akej cieľovej skupine detí chcem tie básničky venovať. Prispôsobiť ich rozsah, vybrať tie správne slovíčka, ktorým by mohli rozumieť, vložiť do nich štipku humoru, aby ich to bavilo. Aj keď – priznám sa – rada občas používam aj slovíčka, ktoré súčasné deti až tak nepoznajú a používali sa skôr v minulosti. Tajne však dúfam, že sa o nich potom s nimi rodičia či učitelia porozprávajú a vysvetlia im ich. Napríklad také slová ako taľafatka, pobehajko, rapotať, šmakovať, neborák, clivota – pomaličky sa vytrácajú a podľa mňa je to škoda, lebo sú úžasné.
Ďalšia vec, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá, je vybrať ku knihe vhodného ilustrátora a mať predstavu o tom, ako by to celé mohlo vyzerať, aby to u detí zafungovalo. Nájsť a spoločnou myšlienkou prepojiť tých správnych ľudí. Toto všetko mi pri tvorbe pomáha.
Vianočná cukráreň (2024) je sviatočný príbeh o zvieratkách, vianočnom pečení a recepte pre mamičkinu kuchyňu. Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu tohto vianočného príbehu a aké posolstvo ste ním chceli odovzdať malým čitateľom?
Túžila som vytvoriť detskú kuchársku knižku s jednoduchými receptami a príbehom, ktorú deti hneď neodložia do police, budú si z nej rady čítať a zároveň budú pomocou nej niečo tvoriť. Tak som sa do toho pustila a vytvorila som koncept. Vymyslela som príbeh a dala dokopy tradičné a aj menej tradičné recepty na sladké koláčiky. Chcela som ich pre deti čo najviac zjednodušiť, preto som ich upravila na hrnčekovo-lyžičkové recepty, aby si ich deti vedeli doma jednoducho pripraviť aj samy, prípadne s pomocou rodičov. Potom som hľadala vhodného ilustrátora, ktorý by vypichol výnimočnosť tohto dielka. A objavila som skvelú Martinu Masarovičovú, ktorá to so mnou úplne precítila a doslova premenila na zázrak. Knižka má u detí aj u rodičov doteraz obrovský úspech, za sebou niekoľko dotlačí a kopu besied, na ktorých zvyknem s deťmi aj spoločne piecť. Rozhodla som sa teda, že sa pustím do pokračovania a vydavateľstvo mi dalo zelenú – a tak sme vytvorili jesennú verziu, ktorá sa volá Tekvičková cukráreň. A momentálne tvoríme letnú verziu, ktorá sa bude volať Malinová cukráreň a vyjde na budúci rok.
Tekvičková cukráreň (2025) je jesenne ladený príbeh pre najmenších. Aké dobrodružstvo čaká na deti v tejto knihe?
Zvieratká sa v tomto jesenne ladenom príbehu rozhodnú ísť na podujatie zvané Tekvicové slávnosti. Dopočuli sa, že sa tam predávajú rôzne výrobky a koláčiky, a tak sa rozhodnú, že spravia dobrý skutok a z výťažku za napečené a predané dobroty nakúpia zvieratkám v útulkoch pelechy, deky a granulky, aby ich potešili pred blížiacou sa zimou. Okrem toho príbehu je tam opäť 14 pečených aj nepečených hrnčekovo-lyžičkových receptov z jabĺčok, orieškov, škorice či iných chutných ingrediencií.
Vyskúšali ste všetky recepty zo svojich kníh aj so svojimi deťmi?
Áno, všetky do jedného som doma vyskúšala ešte pred vydaním knižiek, aby som mala istotu, že sa sladké dobroty podaria a budú deťom aj chutiť. V závere knižiek sú vysvetlivky k receptom, ktoré im pomôžu pri príprave jednotlivých koláčikov. Napríklad aký veľký má byť hrnček, ktorý používame pri príprave, aký je rozdiel medzi polievkovou lyžicou a čajovou lyžičkou, aké veľké maslo vložíme do cesta, akú teplotu má mať rúra a aký dlhý čas pečieme daný koláčik.
Vaša najnovšia kniha Leo a jeho kvetinkové dobrodružstvá (2026) sleduje príbehy zvedavého kocúrika, ktorý sa postupne zoznamuje so svetom rastlín, zvierat a priateľstva. Prečo ste si za hlavného hrdinu vybrali práve kocúrika a čím je podľa vás Leo pre deti výnimočný?
Knižka je inšpirovaná mojím výnimočným kocúrom Leom a našimi spoločnými rodinnými zážitkami. Celý život ľúbim mačky, a preto som si vysnívala, že raz o nich napíšem knihu. Takú, ktorá bude deti aj trošku vzdelávať a zabávať. Preto som ku každej kapitole pridala nejakú zaujímavosť o kvietkoch, bylinkách či rastlinkách, niekoľko otázok na rozvoj čítania s porozumením a tiež som ku každému príbehu vymyslela nejakú zábavnú, tvorivú aktivitu. Verím teda, že Leove dobrodružstvá malých čitateľov oslovia a stane sa aj pre nich výnimočným.
Čo je podľa vás pri písaní kníh pre mladšie deti a predškolákov kľúčové?
Myslím si, že pri písaní pre mladšie deti je kľúčové nadchnúť ich príbehom a ilustráciami. Tieto deti neudržia tak dlho pozornosť ako staršie. Preto treba myslieť aj na to, aby to boli kratšie básničky či príbehy, aby im rozumeli, vedeli si ich spájať s bežnými činnosťami doma či v škôlke. Menšie deti majú rady zábavné momenty v príbehoch či v básňach a milujú, keď sa v príbehu udeje nejaké kúzlo či zábavná patália, ktorá sa vždy na konci vyrieši a všetko dobre dopadne.
Čítate vaše knihy aj svojim deťom? Aké sú ich reakcie, keď im prvýkrát prečítate nový príbeh?
Začala som písať v čase, keď už boli naše dievčatá trošku väčšie. Takže už si niektoré moje príbehy a básne čítali samy. Nespomínam si na žiadnu kritickú reakciu. Tešia sa, že ich rodičia majú doma takúto kreatívnu záľubu. Môj muž je grafický dizajnér mojich kníh, takže aj on do nich vložil veľa svojej kreativity, nápadov, užitočných rád a úsilia, za čo mu veľmi ďakujem. Občas mu síce do toho vstupujem a možno som niekedy kritická, za čo sa ospravedlňujem, ale vo finále sa potom vždy dohodneme na spoločnej vízii a dizajne.
Na akých knihách momentálne pracujete? Na čo sa môžu deti tešiť?
Momentálne mám toho rozpísaného viac. Postupne sa k tomu vraciam a ladím detaily. Čo môžem s určitosťou povedať už teraz, je, že budúci rok mi vyjdú dve knihy. Veľmi sa z toho teším a vážim si, že vydavateľstvo opäť podporilo moju tvorbu. Ako som už spomenula, vyjde mi pokračovanie zo série s receptami nazvané Malinová cukráreň a na jeseň to budú opäť moje obľúbené básničky, ktoré som venovala nielen deťom, ale najmä ich starým rodičom.
Ďakujeme za rozhovor.
Natália
Prečítajte si všetky články od: Natália Nagyová
