Rozhovor s poetkou a fotografkou Brigitou Lehoťanovou

Brigita Lehoťanová je fotografka, poetka, vysokoškolská pedagogička. Výtvarné a literárne vzdelanie získala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na tejto fakulte aj 24 rokov pôsobila ako pedagogička a vedecká pracovníčka. V súčasnosti pracuje ako redaktorka vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Žije a pôsobí v Bratislave v úzkom vzťahu k literatúre a výtvarnej kultúre.

Pani Lehoťanová, kedy ste začali fotiť?

Fotografujem dlho. Ale vystavovať som začala pomerne neskoro. Súvisí to s tým, že na to treba mať aj odvahu. Prednášala som na vysokej škole, a nemala by som teda mať problém postaviť sa pred publikum a niečo povedať alebo ukázať, no pri prezentácii básní alebo fotografií sa odkrýva iná vrstva osobnosti. Ja som najprv vyskúšala niekoľko slovenských a medzinárodných súťaží, s tým súviseli kolektívne výstavy a až neskôr som pripravila aj individuálne výstavy. Cieľom je podeliť sa o niečo pekné, dobré, čo človek dostáva ako dar.

Vašu výstavu ste nazvali Svetlom a písmom. Prečo ste si zvolili takýto názov?

Pôvodne som uvažovala o názve Metafory – svetlom a písmom. No potom som sa rozhodla, že slovo metafory neuvediem, že nechám na divákov, či budú vidieť aj niečo hlbšie. Moje fotografie tú ambíciu majú. Jednu časť výstavy som sformulovala ako vetu – ako krátky fotografický príbeh. Ale bude na divákoch, či budú súbor fotografií tak vnímať. Okrem 39 fotografií vystavujem aj 10 básní. Názov výstavy hovorí o zázname. Fotografia je obrazový záznam vzniknutý pôsobením svetla. Písmo je sústava grafických znakov na zaznamenanie reči, myšlienok, pocitov. Svetlo je viditeľné (elektromagnetické) žiarenie umožňujúce vnímanie zrakom, no toto slovo používame aj keď chceme niečo objasniť – vniesť do niečoho svetlo, alebo hovorievame, že na konci tunela je svetlo – aby sme vyjadrili nádej. Moja výstava hovorí o svete v mieri. Vyzýva, aby sme spomalili krok, aby sme stíhali vnímať krásu, aby sme boli citlivejší, aby sme si boli nablízku, našli si čas pre seba navzájom a aby sme ani v ťažkých chvíľach nestrácali nádej.

Čo vám osobne prináša fotografovanie?

Niekedy sa mi dejú krásne veci, zbadám niečo, čo ma zaujme a cítim potrebu zachytiť to. Fotografia zastavuje čas. Zaznamenáva okamih, ktorý sa zmenou svetla alebo iných okolností zmení alebo celkom stratí. Fotograf môže svojou fotografiou podávať nejakú výpoveď. Ale ako vnímame fotografiu, môže byť rozličné. A je to tak v poriadku, pretože do toho vstupuje to, čo človek o objekte vie, aké má vzdelanie, akú má momentálne náladu, zdravotný stav. Ja sa snažím zachytiť okamihy, ktoré majú pre mňa nejakú hĺbku alebo výpovednú hodnotu. Na výstave mám fotografiu, na ktorej je bunker z druhej svetovej vojny, ktorý sa nachádza v Petržalke. Je obrastený machom. Mach tam dokonca kvitne, je to veľmi krehká rastlinka. Ja som šťastná, že u nás bunkre zarastajú machom, že máme možnosť v tejto nie veľmi pokojnej dobe žiť v mieri. Veľmi si prajem, aby tak mohli žiť všetci. Táto fotografia nám zároveň dokumentuje, ako príroda dokáže ovládnuť priestor.

Čo by mala mať podľa vás dobrá fotografia?

Myslím si, že je to ako s akýmkoľvek umeleckým dielom. Aj fotografia by mala evokovať nejakú emóciu, podnietiť k zamysleniu.

Kedy ste sa začali venovať poézii a čo vás k tomu primälo?

Básničky som si vymýšľala, skôr ako som vedela písať. Samozrejme, že to boli len detské rečňovanky. Básne, ktoré mám vystavené tu na výstave, sú z mojej básnickej zbierky Kamienky, niektoré sú z pripravovanej básnickej zbierky. Vybrala som ich tak, aby som zdôraznila tému svetla a písma a aby som podala výpoveď, ktorá je zaznamenaná aj vo vystavených fotografiách.

Vaša básnická zbierka Kamienky je plná jemných, emotívnych textov. Ako vznikla táto básnická zbierka?

Básnickú zbierku Kamienky tvoria básne, napísané v priebehu dvoch rokov. Bolo to v čase, keď mi odchádzal blízky človek. Preto sú v nej aj básne o bolesti a trápení. Táto básnická zbierka vznikla vďaka spolupráci s Marošom Bančejom, ktorý napísal aj text na zadnú stranu obálky. Pomohol mi aj s výberom básní, aj s výberom na vydavateľa. S výberom básní mi pomáhal i Martin Chudík. Jazykovou redaktorkou bola Jana Blublová a ilustrátorom Stanislav Harangozó. Grafickú stránku mala na starosti Ľubica Končeková, zodpovednou redaktorkou bola Eva Sisková. Kniha je vždy kolektívnym dielom. Som šťastná, že na tejto knihe som mohla spolupracovať so skvelými odborníkmi a priateľmi.

Dočítala som sa o vás, že ste študovali na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a na tejto fakulte ste 24 rokov pôsobili ako pedagogička a vedecká pracovníčka. Čo ste tam vyučovali?

V roku 1990 ma prijali na katedru slovenského jazyka a literatúry. Učila som didaktiku slovenského jazyka a literatúry. Najkrajšie obdobie na fakulte som prežila v ústave humanistických štúdií. V tom čase som učila študentov sociálnej pedagogiky výchovu literatúrou, špeciálnu výchovou literatúrou, biblioterapiu a tvorivé písanie. Ako hosťujúca učiteľka som pôsobila na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Prednášala som o stratégiách rozvíjajúcich tvorivosť. V rámci svojej dizertačnej práce som viedla kurz zameraný na rozvíjanie tvorivosti v slovenčine, robila som výskum jeho efektívnosti. Prednášala som na západnom Slovensku. Aj v Nových Zámkoch.

Ste autorkou učebnice matematiky pre 1. ročník. Aký ste mali vzťah k matematike?

Som autorkou niekoľkých učebníc matematiky pre 1. ročník. Prvú učebnicu som napísala, keď som mala 29 rokov. Ja som mala matematiku vždy veľmi rada. A chcela som urobiť niečo preto, aby matematika nebola pre deti strašiakom. Prvý ročník ZŠ je veľmi dôležitý. Deti si tvoria vzťah k vzdelávaniu. Moje učebnice, aj vedecké práce, vychádzajú z koncepcie humanistickej výchovy. Tá zdôrazňuje potrebu rozvoja kognitívnych aj nonkognitívnych funkcií. Moja učebnica matematiky pre prvý ročník ZŠ, ktorá sa aj v súčasnosti používa, je pripravená tak, aby bolo učivo tematicky viazané – každý pracovný list je venovaný jednej téme. Vychádza zo záujmov, detí, ich hier, rozprávok… Vychováva žiakov, aby boli láskavými a dobrými ľuďmi. Učivo je preberané tak, aby rešpektovalo rozličné schopnosti detí. Učí ich využívať rozmanité postupy na dosiahnutie cieľa – riešenia úlohy. Učí ich matematicky uvažovať.

V súčasnosti pracujete ako redaktorka vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Čo konkrétne máte na starosti?

Zodpovedný redaktor sprevádza knihu od rukopisu po tlač. Mne sa osvedčilo pripraviť najskôr harmonogram, aby si vedel plánovať prácu tak autor, ako aj výtvarník a grafik. Všetkým štyrom nám je potom jasné, v akom termíne dostaneme nejakú časť práce a do kedy ju musíme spraviť, aby sme neobmedzovali ostatných a aby dielo mohlo ísť včas do tlače. Vnáša to do práce pokoj. Pri korigovaní textu spolupracuje zodpovedný redaktor s autorom. Navrhované úpravy autor schvaľuje. V spolupráci s grafikom sa určuje formát knihy, typ písma, počet a umiestnenie ilustrácií. Zodpovedný redaktor a autor schvaľujú definitívnu úpravu knihy pred tlačou. Zodpovedný redaktor častokrát pripravuje aj text na zadnú stranu obálky. Niekedy je autorom tohto textu iný spisovateľ alebo literárny vedec.

Na čom momentálne pracujete?

Na výstave máte možnosť vidieť niekoľko tém, ktoré ma zaujímajú. Mám tu napríklad fotografiu, ktorá je z Fazuľovej ulice v Bratislave. Je na nej stena hotela Sofron, na ktorej je len jeden rad okien. Vďaka svetlu darovali okolité moderné budovy hotelovej stene okná. Páčilo sa mi, ako sa podelili. Páčili sa mi okná ako kamufláž v mestskej džungli. Keby som prišla v inom čase, alebo ak by bolo zamračené, táto fotografia by nevznikla. Pre mňa je zaujímavé zachytávať nevšedné okamihy. Niekedy na fotografiách a niekedy v básňach. Ale vás asi zaujímajú skôr moje ďalšie výstavy. Najbližšie pripravujeme kolektívnu výstavu BOLO TO DÁVNO v Bratislave v Dome kultúry v Dúbravke. Vernisáž bude 18. 6. 2024 o 18. hodine. Výstava potrvá do 31. 8. 2024. Srdečne na ňu pozývam aj čitateľov vašej knižnice.

Ďakujeme za rozhovor.

Od autorky si môžete v knižnici prečítať básnickú zbierku Kamienky. Nájdete ju na oddelení rodinnej knižnice.