Rozhovor s autorkou Kristínou Mišovičovou

Veselá, otvorená a priateľská. Týmito slovami by sme mohli opísať Kristínu Mišovičovú, známu autorku pre deti a dospelých. V snahe primäť svojho mladšieho syna k čítaniu, napísala pútavú knihu o veselých príbehoch dvoch spolužiakov – Decká z mesta sa (ne)vedia biť, ktorá sa stala veľmi populárnou a naozaj priviedla jej syna k čítaniu. Na žiadosť staršej dcéry sa popasovala s fantasy žánrom a napísala dobrodružnú knihu s názvom Nathaniel – posledný potomok druidov. O tom, ako žije, keď nepíše, a aké sú jej plány, sa dočítate v rozhovore.

Pani Mišovičová prezraďte, ako a kedy ste sa dostali k písaniu?

Keď som mala sedemnásť rokov, začala som písať svoj prvý príbeh. Reálne uzrel svetlo sveta, keď som mala dvadsaťpäť rokov a bola som na materskej dovolenke. Vtedy začali na Slovensku vychádzať slovenské autorky, najmä vo vydavateľstve Motýľ. To bolo v roku 2008 a kniha sa volala Nezabudni milovať.

Po piatich románoch pre dospelých (Nezabudni milovať, Keď raz pochopíš, Len láska pozná odpoveď, Vráť mi moje sny a Čakanka) ste začali písať knihy pre deti. Knihu Decká z mesta sa (ne)vedia biť ste vydali ako samovydavateľka. Prečo ste sa rozhodli pre takýto krok a ako celý proces vyzeral?

To bola veľká zmena. Je diametrálne odlišné vydávať knihu cez vydavateľstvo a vydávať si ju sama. Dalo by sa povedať, že to bola z núdze cnosť. Keď som napísala knihu Decká z mesta sa (ne)vedia biť začala som si hľadať vydavateľa a zistila som, že to nie je až také jednoduché. Pri mojich knihách pre dospelých som mala šťastie, zaslala som rukopis do vydavateľstva a hneď mi ho zobrali. Pri knihách pre deti som nenašla vydavateľstvo, ktoré by malo záujem o túto knižku, resp. som už nemala chuť ďalej čakať. Potom som si povedala, že teraz je možnosť to skúsiť a doteraz sme už štvrtú knižku takto vydali. Mám to šťastie, že mám kamarátov, ktorí mi s vydávaním mojich kníh veľmi pomáhajú.

Knihu Decká z mesta sa (ne)vedia biť ilustrovala Zuzka Dreadka Krutá. Ilustrácie v knihe sú veselé, farebné, detskému oku lahodiace. Ako dlho ste hľadali ilustrátorku?

Pôvodne som si myslela, že hľadanie ilustrátora pôjde hladko, veď na Slovensku máme toľko šikovných ľudí😊 Ilustrátori, ktorých práce sa mi páčili, však boli na dlho vybookovaní. Nakoniec, ani neviem, ako mi to napadlo, som zadala dopyt na portál Sashe (najväčší slovenský internetový obchod dizajnovej tvorby domácich autorov – pozn. red.). Ozvala sa mi Zuzka, poslala som jej prvú kapitolu, ona mi zaslala náhľad ilustrácií a ja som sa do nich okamžite zaľúbila. Hneď som vedela, že áno, chcem túto spoluprácu.

Koncom roka 2021 vám vyšla fantasy kniha Nathaniel – posledný potomok druidov. Čo vás viedlo k napísaniu fantasy žánru?

Knihu Decká z mesta sa (ne)vedia biť som napísala pre svojho syna, ktorý mal v tom čase 7 rokov a bol prvák.

Mal zdravotné problémy a boli sme dlho doma. Nerád čítal, stále chcel len tablet, televízor a počítač. Bolo mi to ľúto, že nechce čítať. A tak som si povedala, že mu skúsim napísať niečo, čo by ho bavilo. Začala som písať príbehy dvoch chlapcov s tým, aby boli veselé, aby sa ľahko čítali. Tak som sa dostala k písaniu detskej knihy ako takej. A keďže som napísala knihu pre jedno dieťa, moja staršia dcéra sa cítila ukrivdená😊. Ako správna matka som si povedala, že napíšem knihu aj jej. Ona v tom čase čítala práve fantasy literatúru, čo bola pre mňa španielska dedina… V živote som fantasy knihu nečítala, nieto, aby som fantasy knihu napísala 😊. Bolo to pre mňa niečo úplne nové. Pol roka som študovala, ako má taká kniha vyzerať, niektoré som si prečítala, hľadala som motív, aký použiť, aby to nebolo že „Harry Potter po slovensky“, ale aby to bolo niečo nové, čo tu ešte nebolo. Tá príprava trvala veľmi dlho.

Aj ste s dcérou diskutovali o tom, čo by sa jej v knihe páčilo?

Nie, chcela som, aby to bolo pre ňu prekvapenie. Na druhej strane som ale chcela, aby si kapitoly čítala priebežne, ale ani za svet nechcela. Chcela som od nej spätnú väzbu, či to píšem dobre, či to má takto vyzerať, ale nechcela to čítať. Príbeh si prečítala až nakoniec, keď bol rukopis hotový.

Túto fantasy knihu Nathaniel – posledný potomok druidov ilustrovala vaša dcéra Nadja. Ako prišlo k tejto spolupráci? A ako vyzerala?

Nebolo to plánované od začiatku. Túto knihu som tvorila štyri roky. Keď som ju začala písať, bola ešte malá a vtedy mi nenapadlo, že by mohla ilustrovať knihu. Ale postupne, keď som ju dopísala, aj ona sa v kreslení zdokonalila. A keď som knihu dokončila, mala obdobie, že rada kreslila čierno-biele obrázky ceruzkou alebo čiernym perom. Hovorila som si, že to by tam presne pasovalo do tej knižky. Tak som jej dala ponuku, či by nechcela nakresliť obrázky do knihy a prijala to.

Pred dvomi rokmi ste vydali knihu Malvínkine Vianoce, ktorá rozpráva príbeh o malej líštičke Malvínke, ktorá prvýkrát zažíva zimu a vianočné obdobie a z úzadia sleduje život a zvyky jednej ľudskej rodiny. Kniha očarí pekným príbehom a krásnymi ilustráciami už spomínanej Zuzky Dreadky Krutej. Čo vás inšpirovalo pri písaní tejto knihy?

Milujem Vianoce. Som vianočný maniak, ktorý od septembra vyrába vianočné ozdoby a u nás doma to niekedy vyzerá, ako v dielni😊. Bol to môj sen napísať vianočnú knihu, ktorá by nebola na jedno použitie, ale zostala v rodinách po niekoľko generácií. Tá kniha je môj splnený sen.

Čo robíte, keď práve nepíšete?

Chodím do práce, pracujem na obecnom úrade 😊. Čo sa týka koníčkov samozrejme rodina. Tento rok som sa začala konečne bicyklovať. Okrem toho rada maľujem, vyrábam vence, ozdoby.

Aké sú vaše osobné a pracovné plány na nasledujúce obdobie? Kde sa vidíte o desať rokov?

Veľmi ma teší, že po kovide je opäť možné chodiť na besedy. Je trošku ťažšie skĺbiť to s mojou prácou, ale stále sa nám to ešte darí a chcela by som v tom pokračovať. Mám rozpísané dve detské knihy, ktoré by som rada dokončila. Plánujem upraviť dotlač knihy Decká z mesta sa (ne)vedia biť, nakoľko je vypredaná a záujem o ňu je stále veľký. A rada by som sa i naďalej venovala deťom a rodine.

Ďakujeme za rozhovor

Od autorky si v našej knižnici môžete vypožičať tituly: Nezabudni milovať, Vráť mi moje sny, Keď raz pochopíš, Čakanka, Malvínkine Vianoce, Sedmokráska.

Nájdete ich na oddelení rodinnej knižnice.